Liberalizmus, konzervativizmus a sociálna demokracia. To sú politické ideológie, ku ktorým sa hlási väčšina politických subjektov na Slovensku. Pre voličov však nie je ideová orientácia strán tým najrozhodujúcejším faktorom pri rozhodovaní. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova zohrávajú pri ich rozhodovaní väčšiu úlohu osobnosti, ktoré v stranách pôsobia, ako aj celkové hodnotenie vývoja v krajine. Zároveň upozorňuje: malej časti voličov pomáha ideová profilácia strán v orientácii na politickej scéne. "Ide hlavne o tých, ktorí sami pociťujú blízkosť k niektorej z politických ideológií." Sociológ Pavel Haulík upozorňuje: ideová väzba medzi voličmi a stranou je najzreteľnejšia v prípadoch silne vyprofilovaných strán, akými sú KDH či KSS. "Naopak, ostatné strany sú pragmatickejšie, pretože aj ich voliči majú rôznorodé očakávania." Podľa svojej ideovej profilácie vstupujú strany aj do medzinárodných straníckych zoskupení. Čo z toho majú? Viacerí politici poukazujú hlavne na medzinárodnú prestíž. Podľa generálneho sekretára SDKÚ Ivana Harmana z toho strana profituje najmä v oblasti zahraničnej spolupráce. "Prináša nám to kontakty, pozitívny imidž a uľahčuje fungovanie na európskej úrovni." ĽS-HZDS, ktorá nie je členom žiadneho z týchto zoskupení, nevníma túto skutočnosť ako nevýhodu. "Pre slovenského voliča je oveľa dôležitejšie, aby politická strana bola silne zakotvená v slovenskej realite," tvrdí predseda poslaneckého klubu ľudovej strany Tibor Cabaj.
Priority sú jasné
Podľa analytikov sú slovenskí politici často nedôslední a na úkor principiálnych ideových postojov preferujú pragmatické rozhodnutia. Napríklad v prípade liberálnej ANO je za takýto krok označovaná podpora vyvlastňovania v súvislosti s investíciou firmy Kia na Slovensku. Podľa jej podpredsedu Ľubomíra Lintnera v tomto prípade nešlo o iniciatívu zvnútra aliancie. "Považujem to za individuálny krok ministra Pavla Ruska, ktorý celkom nezvážil." Predseda Smeru Róbert Fico sa krátko po založení svojej strany prihlásil k ideológii tzv. tretej cesty. V tom čase vyhlásil: "Nie je dôležité, či je mačka pravicová alebo ľavicová, dôležité je, či vie chytať myši." Dnes sa predstavitelia Smeru považujú za štandardných sociálnych demokratov. "Aj tretiu cestu sme vnímali ako úzko spätú zo sociálnou demokraciou, aj keď používala pragmatickú rétoriku," upozorňuje podpredseda strany Pavol Paška. Pripomeňme, že poslanci pravicových strán (SDKÚ, KDH a SMK) pred voľbami 2002 odhlasovali zvýšenie sociálnych dávok a ďalšie zmeny, aby ich po voľbách opäť znížili. Výnimkou medzi parlamentnými stranami je ĽS-HZDS, ktorá sa nehlási k žiadnej politickej ideológii. Tibor Cabaj k tomu poznamenáva: "Sme stredová strana a veci posudzujeme pragmaticky. Nezaujíma nás, či ich predkladá pravica alebo ľavica."

V regiónoch je to tak
Uprednostňovanie pragmatizmu pri straníckom rozhodovaní môžeme sledovať aj pri zostavovaní koalícií pre voľby do VÚC. Napríklad v Žilinskom kraji sa na spolupráci dohodli ANO, Smer, SNS a HZD. Ľubomír Lintner to považuje za záležitosť krajských štruktúr. Chybou podľa neho bolo, že dohodu o koaličnej spolupráci podpisovali lídri politických strán. Na celoštátnej úrovni zopakovanie tohto modelu koalície vylučuje. Podobný názor má aj Paška. "Regionálna politika má svoje špecifiká, ktorých výsledkom sú aj koalície, ktoré ideologicky nedávajú zmysel." Mesežnikov upozorňuje: Účasť ANO a Smeru v podobných koalíciách nasvedčuje, že ešte nie sú dostatočne ideovo vyprofilované. "Bez ohľadu na to, či ide o celoštátnu alebo regionálnu úroveň, spolupráca s nacionalistami by pre liberálov a sociálnych demokratov nemala byť prijateľná."

Kto je kde?
KDH, SDKÚ a SMK - Európska ľudová strana
ANO - Liberálna internacionála
Smer-SD - Socialistická internacionála
ĽS-HZDS a KSS - nemajú začlenenie v žiadnom medzinárodnom straníckom zoskupení

Ku komu majú blízko voliči? Údaje sú v %
Konzervatívci	16
Liberáli	21
Sociálny demokrati	45
Nevie	18
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, 2004