V minulotýždňovej diskusii s premiérom Petrom Pellegrinim v Európskom parlamente ste boli mimoriadne kritická. Čo najviac vyčítate našej vláde?
V prvom rade chcem zdôrazniť, že som bola takisto veľmi pozitívna. Najmä čo sa týka toho, ako sa ľudia na Slovensku začali angažovať v občianskom hnutí. Samozrejme, máme aj určité obavy. Napríklad z faktu, že stále sa nepodarilo zvoliť a vymenovať deväť ústavných sudcov. Vaša krajina má tiež zrejmý problém vybrať dodatočného sudcu Všeobecného súdu Európskej únie či kandidáta na post európskeho delegovaného prokurátora. Ďalej vidíme snahu o presadenie nového mediálneho zákona, ktorý nepochybne povedie k obmedzeniu slobody prejavu na Slovensku. S obavami sledujeme aj veľmi agresívny prístup ľudí ako expremiér Robert Fico voči médiám.
Minulý rok v septembri ste viedli monitorovaciu delegáciu Európskeho parlamentu na Slovensku. Zaujímali ste aj o stav vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka...
Samozrejme, boli sme veľmi radi, že v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa podarilo zatknúť jej vykonávateľov. Pravdepodobne však ešte stále neboli zatknutí všetci ľudia, ktorí sú skutočnými mozgami tohto zločinu. Teraz sme videli, že vyšetrovanie vraždy bolo rozdelené. Časť vyšetrovania bude pokračovať pod vedením ministerstva vnútra. To znamená, že vyšetrovanie sa pre nás stane menej transparentné. Bude ťažšie vidieť, čo sa skutočne deje a aký pokrok sa podarilo dosiahnuť.
V debate europoslancov s Pellegrinim padli aj slová o korupcii...
Máme takisto obavy z možného zneužitia európskych dotácií na poľnohospodársku pôdu. Je tam skutočne dosť veľa vecí, ktoré vyvolávajú naše znepokojenie. Áno, zločiny ako korupcia existujú všade. My sme tu však svedkami veľmi úzkeho prepojenia medzi zločineckými a vládnymi kruhmi. A práve to je veľmi znepokojujúce. Ľudia ako Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák, exprezident Policajného zboru Tibor Gašpar či exriaditeľ protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Robert Krajmer síce medzičasom odstúpili zo svojich funkcií. Objavujú sa však niekde inde, ako v otáčacích dverách. A takýto vývoj podľa mňa vôbec nie je pozitívny.
Zmenilo sa niečo u nás za toho pol roka, ktoré uplynuli od vašej návštevy, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle?
Áno, stalo sa niekoľko vecí, ktoré nás znepokojujú. Jednak je to situácia okolo Ústavného súdu. Ďalej to boli problémy pri stanovení nových pravidiel, podľa ktorých sa bude vyberať policajný šéf. Zároveň však vidíme, že ľudia na Slovensku sú stále veľmi angažovaní a zapojení do verejného diania. Nahlas vyjadrujú svoje názory, čo je veľmi dôležité. Takže povedala by som, že zo situácie vo vašej krajine mám zmiešané pocity.
Prejav Petra Pellegriniho v europarlamente bol veľmi pozitívny. Presvedčil vás, že Slovensko to so zmenami myslí vážne?
Bola to naozaj skvelá reč. No činy hovoria hlasnejšie než slová. Jedna vec je mať dobrý prejav, ale potom to musíte ukázať aj v praxi. Ja som vo svojej reakcii Petra Pellegriniho vyzvala, aby si vybral, na ktorú stranu chce patriť. Či na tú, ktorú nazývame starou Európou a starou politickou kultúrou. Sem patria ľudia ako Robert Fico, maďarský premiér Viktor Orbán alebo šéf poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński. Alebo či sa chce stať skutočným európskym lídrom a viesť Európanov do budúcnosti. Ochraňovať vládu zákona a ľudských práv. Je dôležité, aby nás presvedčil, že naozaj chce tú druhú možnosť. Aby sme mu však uverili, musí prestať váhať, či zostane medzi svojimi starými priateľmi, alebo chce robiť Európu silnejšou.
Ste v neustálom kontakte so zástupcami slovenskej vlády?
V permanentnom kontakte síce nie sme, ale sú medzi nami rôzne formy komunikácie. Píšeme listy, kladieme otázky. Predpokladám a dúfam, že v rámci misie Európskeho parlamentu v budúcnosti uskutočníme ďalšiu návštevu Slovenska, aby sme zistili veci, ktoré sa nám počas predchádzajúcej misie zistiť nepodarilo.
Ako vlastne prichádzate k novým informáciám?
Máme rôzne informačné zdroje, ktoré nám poskytujú nové údaje. Monitorujeme médiá, veľmi pozorne sledujeme situáciu.
Čo by teda podľa vás mala slovenská vláda urobiť, aby zlepšila vzťahy s Európskou úniou?
Tie vzťahy nie sú zlé. Také niečo vôbec netvrdím. Práve naopak. Kontakty a aktivity, ktoré vykonávame na Slovensku, Malte či v niektorých ďalších krajinách, sú dôkazom toho, že naše vzťahy sú veľmi dobré. Medzi nami vládne dôvera. Sme schopní vzájomnej konštruktívnej kritiky, zároveň sa však podporujeme v snahe dosiahnuť pozitívny vývoj. Nám ide len o to, aby premiér Pellegrini a jeho vláda vybrali cestu Európy. Ak tak spravia, som presvedčená, že Slovensko by sa mohlo stať vzorovou krajinou Európskej únie.
Premiér predsa vo svojom prejave povedal, že pre Slovensko neexistuje voči Únii a Severoatlantickej aliancii žiadna alternatíva a naša krajina je v týchto štruktúrach dobre integrovaná...
Samozrejme, v tomto sme navzájom jednotní, úplne s ním súhlasím. Chcem však pripomenúť niečo iné. Súčasťou debaty v Európskom parlamente boli vyjadrenia o tom, že máme východnú aj západnú Európu. To je nezmysel. My máme len jednu Európu. Teraz máme rok 2019 a ja stále počujem vašich ľudí hovoriť o starých a nových členských štátoch. Prečo takto stále delia Európu? Veď v Európskej únii ste už 15 rokov.
Mnohí ľudia vo východnej časti Únie majú pocit, že ich západoeurópske krajiny neberú ako rovnocenných partnerov...
A práve to je veľká chyba. Všetci by sme mali pochopiť, že aj krajiny ako napríklad Slovensko sa môžu stať vodcami v Európskej únii. A myslím si, že práve o toto by sa mal každý snažiť. Dúfam, že Peter Pellegrini a jeho vláda to uznajú a chopia sa každej príležitosti, aby zo Slovenska urobili takúto líderskú krajinu.
Tvrdíte, že voľby na Slovensku budú mať dosah nielen na našu krajinu, ale na celú Európu. Mali ste na mysli prezidentské voľby, alebo aj nadchádzajúce májové voľby do Európskeho parlamentu?
Myslela som tým oboje voľby u vás. Hlavná otázka, ktorú si kladieme, znie, koho si ľudia na Slovensku budú voliť. Či ľudí, ktorí vytvárajú imidž Únie rozdelenej na dva bloky, akúsi čiernobielu karikatúru východnej a západnej Európy. Bude veľmi dôležité, aby Slováci svojím hlasovaním dokázali, že ľudia vo východnej polovici Únie prijímajú svoje vlastné rozhodnutia, pozerajú sa do budúcnosti a chcú byť veľmi silným proeurópskym hlasom v EÚ. Nebudú teda nasledovať cestu Maďarska a Poľska.
V prvom kole prezidentských volieb sa na treťom a štvrtom mieste umiestnili Štefan Harabin a Marian Kotleba. Vy sama tvrdíte, že slovenská spoločnosť je veľmi rozdelená. Obávate sa, že takíto ľudia budú u nás víťaziť?
Pevne verím, že nie, že Slováci si takýchto ľudí voliť nebudú. Viem, že na Slovensku je veľmi silná občianska spoločnosť. Obzvlášť sa to týka mladých ľudí, ktorí nielenže chodia demonštrovať do ulíc, ale tieto protesty takisto organizujú. Sú politicky aktívni. Skutočne verím, že mladí na Slovensku dobre poznajú svoju krajinu, využijú svoj hlas a pôjdu voliť. Samozrejme, nielen svojho prezidenta, ale koncom mája aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Pretože keď nevolíte, v podstate nechávate druhých, aby rozhodovali aj za vás. Takže ak nechcete, aby zvíťazilo extrémne pravicové krídlo a jeho kandidáti, musíte ísť voliť.
V tomto smere je Slovensko rozdelené aj generačne...
Áno, viem. Starší ľudia často hovoria, že mladí sa o nič nestarajú a sú veľmi nezrelí. Ale to vôbec nie je pravda. Dnešní mladí ľudia sú výnimočne aktívni a angažovaní. Organizujú sa, robia kampane, majú záujem ísť voliť. Vedia, že sledovať kampane je veľmi dôležité, ale to nestačí. Treba ísť hlavne voliť. Pretože v demokratickom systéme každý váš hlas rozhoduje o tom, kto je pri moci. Takže nepremárnite túto príležitosť určiť, kto sa dostane k moci.
Povedali ste, že Pellegrini by mal reprezentovať nové Slovensko. Najprv by však mal opustiť Fica, ktorý stelesňuje staré Slovensko. Myslíte si, že je skutočne reálne, aby sa Pellegrini úplne vzdal kontaktov na Fica, keď expremiér je stále šéfom Smeru?
Nie je na mne, aby som takéto niečo hodnotila. Môžem povedať len to, že spôsob odstúpenia Roberta Fica považujem za pomerne nevšedný. V demokratickom politickom systéme sa často nestáva, že odstúpite z pozície predsedu vlády, a pritom zotrváte na čele strany. Môžeme vidieť, že Fico má v zákulisí stále veľkú časť moci. A rozhodne si nemyslím, že takýto systém otáčacích dverí je zdravý. Fico síce odstúpil z funkcie premiéra, ale politiku neopustil.
Zaujíma vás aj osobne naša krajina? Sledujete to, čo sa na Slovensku deje?
Prirodzene, sledujem to tak často, ako to je možné. Ako som povedala v debate, veľmi pozorne pracujeme na tejto misii. Pozorujeme, čo sa deje na Slovensku aj v niektorých ďalších krajinách. A keď to robíte dlhodobejšie, cítite sa s týmito krajinami osobne prepojení. Zaujímate sa o ne oveľa viac.
Tvrdíte, že Pellegrini by mal počas aktuálneho slovenského predsedníctva Vyšehradskej štvorky ukázať, že táto organizácia je proeurópska. Považujete ju v súčasnosti za protieurópsku?
Dajme tomu, že samotné krajiny nepovažujem za protieurópske. Avšak Orbán a Kaczyński protieurópski rozhodne sú.
Má Slovensko nejaké reálne možnosti ovplyvniť zahraničnú, najmä európsku politiku Maďarska či Poľska? Ako by sme to vôbec mohli urobiť?
Samozrejme, že to môžete urobiť. Ste súčasťou Európskej únie aj Vyšehradskej skupiny. Slovensko je susednou krajinou Maďarska aj Poľska. Celý región poznáte veľmi dobre, takže pre nás môžete zohrávať veľmi dôležitú úlohu.
Budete chcieť po prezidentských voľbách navštíviť Slovensko a stretnúť sa s novou hlavou štátu?
Bola by som veľmi rada, keby som mala túto možnosť. Ale o tom je ešte príliš zavčasu hovoriť. Teraz v máji nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Potrvá istý čas, kým bude nový parlament ustanovený a dostane sa do plnej prevádzky. Skôr než v lete to teda určite nebude. Súčasný parlament rozhodol, že práca našej monitorovacej skupiny a všetko to, čo robíme, má veľkú hodnotu a táto misia by mala pokračovať. Samozrejme, musí to potvrdiť aj budúci parlament. V každom prípade dúfam, že v druhej polovici roka sa táto návšteva uskutoční.
Boli ste pred prezidentskými voľbami v kontakte s niektorými kandidátmi? Máte svojho favorita?
Nie. S nikým nie som a ani som nebola v kontakte. A nebudem hovoriť, či mám nejakého favorita. Nie je to moja vec. Verím však, že ktokoľvek sa stane prezidentom, bude proeurópska osobnosť a so záväzkom voči liberálnej demokracii.
Kto je Sophia in´t Veld
Holandská politička je členkou Európskeho parlamentu od roku 2004. V súčasnosti v ňom zastáva post podpredsedníčky Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Je šéfkou pracovnej skupiny poslancov europarlamentu, ktorá monitoruje situáciu na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Na čele tejto misie navštívila našu krajinu v septembri minulého roka.