Ochrana zdravotníckych zariadení pred exekúciami by sa mala predĺžiť až do konca marca 2006. Pôvodne mal tento stav trvať iba do januára. Takúto zmenu včera schválil parlamentný zdravotnícky výbor, cez novelu zákona o ochrane zdravia to ešte musí definitívne potvrdiť plénum NR SR. S návrhom prišiel poslanec Smeru-SD Pavol Paška, ktorý sa odvolal na decembrové voľby do VÚC. "Mali by sme vytvoriť novozvoleným orgánom aký-taký časový priestor, aby sa mohli pokúsiť problematiku zadlženia nemocníc riešiť". Šance na posun hraničného termínu zvyšuje fakt, že Pašku podporila väčšina koaličných aj opozičných poslancov.
Čo (ne)spravil Veriteľ
Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva oddlžil Veriteľ do konca roka 2004, zatiaľ čo nemocnice v pôsobnosti samosprávnych krajov len do konca roka 2002. Niektorí poslanci to považujú za diskrimináciu. Podľa Pašku majú nemocnice v jednotlivých krajoch naďalej dlhy, a to od 300 do 800 miliónov korún. K opozičným poslancom sa pripojil aj nezávislý Ján Gabriel: Je to pragmaticky správne, dať novým županom aspoň minimálnu šancu.
Podľa šéfa výboru Jána Bielika (KDH) by sa dokonca táto lehota mohla predĺžiť až do júna budúceho roka. "Nemocnice a VÚC sa snažia. V priemere znížili svoje dlhy asi o 60 percent." Potvrdzuje to aj regionálna samospráva. "Chceme byť zrovnoprávnení s nemocnicami v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Sme diskriminovaní, hoci naše nemocnice urobili oveľa väčší pokrok, čo sa týka znižovania dlhov," povedal vedúci odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Úradu banskobystrického VÚC Richard Rišňovský.
Minister volá po trhu
Bielik upozorňuje, že nemocnice sa nemuseli dostať do finančných problémov iba vlastnou vinou. "Ak im zdravotné poisťovne nepreplácajú 15 až 20 percent výkonov, asi je chyba v systéme." Podľa ministra Rudolfa Zajaca je potrebné už konečne nechať aj na nemocnice pôsobiť trh a konkurenčné prostredie. "To je však možné len tam, kde je postavenie subjektov, teda nemocníc, rovnoprávne," oponuje Rišňovský.
Mestské a regionálne nemocnice disponujú až dvoma tretinami zo všetkých lôžok na Slovensku. "Ak ich necháme zaniknúť, ohrozíme dostupnosť zdravotnej starostlivosti," varuje Rišňovský. Nezávislý poslanec Karol Džupa krajom pripomenul, že pôvodne lobovali za predĺženie ochrany iba do konca roku 2005. "Teraz ju chcú predĺžiť o tri mesiace. Dokedy to bude takto pokračovať?"
Exekútor predo dvermi
Najtvrdším Paškovým oponentom bol Milan Urbáni (ĽS-HZDS). "Čo na tom, že sú voľby do orgánov VÚC, osadenstvo úradov sa predsa nemení." Podľa neho dostali kraje rok, aby dlhy nemocníc vyriešili. "A neurobili nič. Ako predkladateľ platného zákona sa za to hanbím." Minister pôvodne odmietal akékoľvek ďalšie predĺženie ochrany pred exekúciami. Včera už bol miernejší. "Je to politické rozhodnutie, nebudem ho komentovať. Súhlasím však s tým, že to nemocniciam poškodí a neprinúti ich to lepšie hospodáriť."
Podľa niektorých exekútorov je však možné exekvovať nemocnice už dnes: pokiaľ sa postihuje majetok, ktorý nie je získaný zo štátnych dotácií či z prostriedkov zo zdravotných poisťovní, ale z vedľajších podnikateľských činností, prenájmov a pod.

Hospodárske výsledky nemocníc v pôsobnosti VÚC vo vybraných krajoch (v mil. Sk)
Kraj	Nitriansky	Trenčiansky	Banskobystrický	Žilinský	Košický
2003	386	174	362	390	510
2004	250	132	346	276	270
2005	158	42	108	66	60