Prezident Andrej Kiska sa zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov rozhodol vymenovať troch - Ivana Fiačana, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára. Pozrite si ich profily.
Ivan Fiačan
Do volieb na post sudcu Ústavného súdu nominovali Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenská advokátska komora.
Ivan Fiačan sa narodil 27. mája 1969. Po maturite na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši študoval v rokoch 1987 - 1991 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Doktorandské štúdium v odbore teória štátu a práva absolvoval v rokoch 2001 - 2002 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2002 získal titul PhD., v roku 2014 po vykonaní rigoróznej skúšky mu udelili akademický titul JUDr. v odbore právo.
Právnickú prax začal Ivan Fiačan v roku 1992 na Okresom súde (OS) v Liptovskom Mikuláši ako justičný čakateľ. V rokoch 1995 - 1998 pôsobil ako sudca na OS v Liptovskom Mikuláši, od roku 1996 bol jeho podpredsedom.
Od roku 1998 pôsobí ako advokát. Jeho právna kancelária FIAČAN & Partners, so sídlom v Liptovskom Mikuláši sa zaoberá predovšetkým obchodnoprávnymi a občianskymi spormi.
V rokoch 2010 až 2017 bol Fiačan aj členom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (SAK). Ako člen legislatívnej skupiny Slovenskej advokátskej komory pre ústavné právo pôsobil v rokoch 2003 a 2004.
Ako uviedol Fiačan pri vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom, považuje sa za prívrženca otvorenosti Ústavného súdu. Odôvodnenie nálezu ÚS musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti.
"Všetky rozhodnutia Ústavného súdu sa odôvodňujú, povinne zverejňujú na webovej stránke Ústavného súdu, v tomto smere zásadné problémy nevidím. V prípade verejného záujmu je žiaduce, aby sudca nemal problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie. Avšak nesmie uvádzať nové skutočnosti, musí vysvetliť podstatu svojho rozhodnutia," povedal Fiačan.
Peter Molnár
Kandidáta Petra Molnára na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky navrhla Slovenská komora exekútorov a Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Peter Molnár sa narodil 10. mája 1974 v Košiciach. Magisterské štúdium práva absolvoval v rokoch 1992 - 1997 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 2000 vykonal rigorózne konanie na UPJŠ v rodnom meste a na tej istej univerzite v rokoch 2006 - 2009 absolvoval aj doktorandské štúdium.
V rokoch 1997 - 2000 bol exekútorským koncipientom a exekútorským kandidátom, v roku 1999 zložil odbornú skúšku súdneho exekútora. Od roku 2000 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Od nasledujúceho roku, 2001, pracoval ako súdny exekútor.
Molnár je spoluautorom komentárov k Civilnému sporovému poriadku, Správnemu súdnemu poriadku, Exekučnému poriadku a spoluautorom učebníc Základy občianskeho procesného práva a Právo duševného vlastníctva, ako uviedla organizácia Via Iuris na svojej webovej stránke.
Peter Molnár patrí k tým uchádzačom o funkciu sudcu ÚS SR, ktorí sa zúčastnili aj na prvej februárovej voľbe, keď sa nepodarilo zvoliť žiadneho z navrhovaných kandidátov na posty ústavných sudcov.
Ako uviedol 22. marca na svojom opakovanom vypočutí pred členmi Ústavnoprávneho výboru, Ústavný súd považuje za najdôležitejší justičný orgán štátu a za poslednú baštu ochrany základných práv.
Podľa Molnára má Ústavný súd možno priveľmi široký katalóg kompetencií. Niektoré spory by podľa neho nemusel riešiť Ústavný súd, ale všeobecné súdy.
Ľuboš Szigeti
Ľuboš Szigeti je predsedom Okresného súdu v Galante. Na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky ho navrhla Slovenská komora exekútorov.
Ľuboš Szigeti sa narodil 11. januára 1959. Základnú školu navštevoval vo Veľkých Úľanoch, v rokoch 1974 - 1978 študoval na Gymnáziu v Senci, kde aj zmaturoval. Rozhodol sa pre štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde 28. mája 1982 získal diplom a 18. apríla 1983 úspešne vykonal štátnu rigoróznu skúšku, na základe ktorej mu pridelili titul doktora práv.
Od 1. augusta 1982 do 30. júna 1985 bol justičným čakateľom na Krajskom súde v Bratislave. Po vykonaní justičných skúšok sa stal sudcom na Okresnom súde v Galante. Od 1. augusta 1985 až po súčasnosť tu vykonáva funkciu predsedu senátu-samosudcu.
Od 1. júla 1994 bol podpredsedom Okresného súdu v Galante, v období od 15. apríla 2000 do 31. marca 2007 zastával funkciu jeho predsedu. V rokoch 2002 - 2007 bol tiež členom Súdnej rady SR.
Popri výkone sudcovského povolania pôsobil v rokoch 1995 a 1996 v rekodifikačných komisiách pre rekodifikáciu občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku.
Absolvoval viacero študijných pobytov a kurzov vrátane študijného pobytu v USA pre oboznámenie sa s justičným systémom v štátoch Texas, Colorado, Washington, New York a Washington DC v roku 2003. Od 1. septembra 2007 bol dočasne pridelený na výkon sudcovského povolania na Najvyššom súde SR pre správne kolégium, kde pôsobil do 31. augusta 2008.
Do funkcie predsedu Okresného súdu v Galante bol opätovne vymenovaný 1. apríla 2012 a pôsobí v nej dodnes. Takisto je od 3. júna 2014 členom Vedeckej rady Fakulty práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius.