Preferencie koaličných aj relevantných opozičných strán sa podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus aktuálne javia ako relatívne stabilizované, otázkou je, či ich nerozhýbu nové témy.
„Sám som zvedavý, čo s nimi spraví téma obrannej zmluvy s USA,“ povedal Slosiarik v diskusii o dlhodobých trendoch vo vývoji podpory politických strán.
Niektorí vyčkávajú
Určitý tlak na preferencie koaličných strán mohol podľa neho v posledných týždňoch vzniknúť aj v dôsledku zmätočnosti niektorých pandemických opatrení.
„Otázne je, či sa to bude prejavovať v preferenciách alebo v tom, že časť voličov jednoducho rezignuje. Mám pocit, že voliči, ktorí chceli prejsť od podpory koalície k podpore opozičných strán, už to urobili,“ konštatoval Slosiarik.
Dodal, že pokles podpory vládnych strán v období od volieb v roku 2020 sa v plnej miere nepremietol do rastu opozičných a mimoparlamentných strán. „Časť voličov, ktorá prestala podporovať napríklad OĽaNO, dnes nevolí nikoho. Vyčkávajú,“ povedal.
Strana Igora Matoviča podľa neho niesla hlavnú zodpovednosť za boj s pandémiou, a navyše sa jej najmä v roku 2020 nedarilo realizovať priority svojho programu.
„OĽaNO dnes už až tak výrazne neklesá. Má preferencie na úrovni ôsmich percent a osobne mám pocit, že OĽaNO sa akoby vrátilo k pevnému jadru svojich voličov,“ poznamenal Slosiarik.
Silný Hlas, stabilný Smer, víťazná SaS
Mimoriadne silný nástup na politickú scénu sa v druhej polovici roka 2020 podaril Hlasu-SD, ktorý ho ukončil ako preferenčný líder s podporou takmer štvrtiny voličov. V roku 2021 však časť tejto podpory stratil.
„Naopak, kontinuálne rástol Smer-SD. Táto strana dokázala z menej ako desiatich percent vystúpať na približne 15 percent,“ uviedol Slosiarik.
SaS podľa neho výrazne stúpala v roku 2020, v nasledujúcom roku jej podpora mierne klesla na približne 11 až 12 percent.
„Napriek tomu je to dnes najsilnejšia koaličná strana a zdá sa, že s relatívne stabilizovaným elektorátom. Z môjho pohľadu, ak by sa mala niečoho obávať, tak iba toho, že by sa objavila nejaká šťuka tejto časti politického spektra,“ konštatoval Slosiarik.
Nebezpečný zlom
Hnutie Sme rodina podľa Slosiarika dosahovalo v roku 2020 až dvojciferné preferencie, prešlo však preferenčnou krízou krátko po vzniku Hlasu-SD.
„Napriek odchodu časti voličov k Hlasu-SD sa im preferencie podarilo stabilizovať, aj keď nie na veľmi bezpečnej úrovni šesť až sedem percent,“ zhrnul Slosiarik s tým, že strana sa snaží dávať dôraz na sociálne témy.
Hnutie Za ľudí podľa Slosiarika aktuálne drží v jednotkách percent a nie desatinách to, že je súčasťou vládnej koalície, a teda je viditeľné.
Naopak, Progresívne Slovensko má dobrú šancu v nasledujúcich voľbách postúpiť do Národnej rady, aj keď je jeho podpora limitovaná orientáciou na liberálne témy v kultúrno-etických otázkach.
KDH podľa Slosiarika dosiahlo v prieskumoch päťpercentnú hranicu, stále však nenašlo spôsob, ako čerpať z poklesu vládnych strán. Nová menšinová strana Aliancia zasa zatiaľ nedokázala dostatočne „predať“ agendu spájania sa a spolupráce politikov z SMK a Mosta-Híd.
„Slovenská národná strana čaká na chybu Pellegriniho, Smeru, možno čiastočne Republiky,“ poznamenal Slosiarik. Z dvojice Ľudová strana Naše Slovensko a Republika má podľa neho väčší potenciál rastu práve Republika.