S veľkým smútkom som prijal správu o nečakanom skone Kamila Mikuliča (na snímke vľavo), dlhoročného člena dozornej rady I.D.C. Holding. Kamil Mikulič bol príkladným človekom milujúcim poriadok a logiku vývoja veci, čo sa odráža v jeho prístupe k povinnostiam v rámci dozornej rady, ale príkladná je aj jeho prechádzajúca spoločensko-autorská aktivita. Nové usporiadanie v rámci transformácie spoločnosti a každého výrobného podniku prinášalo nové podnety. Ľudia neboli pripravení na zásadnú politickú zmenu, na prechod z plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo.

Vysoké pracovné pozície Kamila Mikuliča v minulosti, kedy sa zaoberal cenami a ich plánovaním, vystrojili akoby práve na funkciu zástupcu súkromného podniku. Výsledkom jeho neobyčajného snaženia je dielo, ktoré vychádza zo samotných základov tvorby podnikovej ekonomiky a podnikovej kultúry v novom štátnoprávnom usporiadaní.

Navyše knižné dielo je vysoko hodnotené práve z dôvodu, že predstavuje výnimočnú spoluprácu a vzájomné chápanie procesov v produkčnej praxi spolu s procesmi ekonomického vývoja a vytvárania podmienok pre úspešné napredovanie konkrétnej firmy.

Pri všetkej skromnosti treba povedať, že kniha Kamila Mikuliča „Firma a jej prostredie“ sa na policiach obchodov medzi ekonomickou literatúrou ohriala len veľmi krátko, pretože čitatelia pochopili hĺbku tohto diela a celý náklad sa rýchlo rozpredal. Nikto iný nemohol byť tak pripravený na zachytenie skutočných javov konkrétnej firmy I.D.C. Holding, ktoré sa stali príkladnými postupmi v komparácii s podobnými firmami a inštitúciami v transformačnom období.

Jeho myslenie vychádzalo z reálnych podmienok práce dozornej rady, ako aj z odborných debát, ktoré v rámci nej viedol. V tom spočíva najväčšia prednosť jeho diela. Ústredným motívom bolo ako firmu zdokonaliť, ako predísť nežiaducim javom, ako zachovať svoju ekonomickú čistotu aj v zložitom systéme, ktorý v minulosti a aj dnes vládne. Pred vydaním knihy v roku 2015 som mal príležitosť prečítať si rukopis, čo zblížilo naše názory na podnikanie v modernej dobe a čo ma viedlo k tomu, aby som napísal recenziu na toto dielo.

Celé predstavenstvo I.D.C. Holding som informoval o tomto jedinečnom diele, napriek tomu, že autor z istých konkurenčných dôvodov hovorí neadresne – o „skúmanej firme“. Mojou zásadou však v kontexte s inými dielami je odovzdávať nové znalosti širokej odbornej verejnosti a dopĺňať tak spoločenský tezaurus znalostí, preto sme napokon prijali, že v knihe sa bude hovoriť o konkrétnej firme, a to I.D.C. Holding.

Prevratnosť profesionálne významných odhalení metodík a metód autora výskumu a podnetných novokoncipovaných myšlienok špičkového odborníka, ktorým Kamil Mikulič bol, sme si v korporácii IDC osvojili. No objavné dielo veľkého významu dodnes nenašlo plné využitie a čuduj sa svete, nereagovala ani konkurencia, hoci od počiatku samej úvahy o vydaní konkrétnej jedinečnej prípadovej štúdie, okrem nesmierne náročnej práce, sa nič zvláštne neprihodilo. Dielo bolo vydané s eminentným záujmom pomôcť pochopiť riešenia a dosahy na výsledky podniku, v ktorom autor Kamil Mikulič priamo vykonával aktivity vyplývajúce z členstva v dozornej rade.

Kamilovi Mikuličovi som vďačný za jeho „pevné ekonomické videnie" a zdôrazňujem, za unikátne prepojenie vedy a praxe. Môžem to zodpovedne povedať, pretože som celý priebeh výskumu sledoval a napokon som sa aj k tejto mimoriadne vzácnej publikácii vyjadril v mojom príhovore, ktorý v nasledujúcich riadkoch znovu pripomínam.

Náhly sklon Kamila zasiahol našu firmu, pretože ho každý poznal ako dobrého a snaživého človeka, ako dobroprajného šíriteľa progresívnych myšlienok a pritom skromného kandidáta ekonomických vied. Dokázal sa pozhovárať s každým, či už o firme, o vede a jej úlohe v spoločnosti alebo o denných starostiach a predpovediach ekonomických vied pre blízku budúcnosť.

V Kamilovi Mikuličovi strácame skvelého človeka, na ktorého budeme spomínať dlhé roky, a ktorého meno sa určite objaví aj v análoch odbornej literatúry a medzi osobnosťami, ktoré sú citované v popredných odborných periodikách. Bude to pre nás ťažká úloha nájsť človeka, ktorý zastúpi jeho miesto v dozornej rade.