Finále Najväčšieho Slováka videlo 270-tisíc ľudí, trhový podiel bol takmer 14 percent. Nie je to sklamanie, keďže úvodný galavečer videlo 500-tisíc ľudí?
Naopak, tie čísla sú skvelé. Ukazuje sa, že divákov začína viac zaujímať história vlastnej krajiny ako promenády v plavkách a snaha byť sama sebou.

Ako ste spokojný so samotným galavečerom?
Galavečer bol vynikajúcim vyvrcholením celého projektu. Ukázal, že o vlastnú históriu máme vášnivý záujem.

Vy sám ste pred pár mesiacmi povedali, že pre vás je Najväčší Slovák Ľudovít Štúr, vyhral nakoniec Milan Rastislav Štefánik.
V princípe je jedno, či je to Štúr alebo Štefánik. Je však pravdou, že pre mňa osobne je politickým zakladateľom slovenského národa Ľudovít Štúr. Obaja odviedli veľké penzum práce pre národ. Spája ich fakt, že obaja zomreli veľmi mladí. To dodnes zvádza k tomu, že ich odkaz sa rôznymi svetonázorovými skupinami interpretuje rozlične, ale v zásade pozitívne. To o Gustávovi Husákovi sa vedú oveľa vášnivejšie polemiky aj preto, lebo na to jeho dlhý život dáva oveľa viac príležitostí. Dodnes ho mnoho ľudí vášnivo obhajuje a mnohí ho odsudzujú. Faktom však zostáva, že vo verejnom živote bol prítomný viac ako polstoročie.

Ale rovnako sa nemôžeme tváriť, že v roku 1989 sme boli šťastnou krajinou v špičkovom stave.
To nie. Ako hovoril František Mikloško, boli sme ekologicky zdevastovanou krajinou. Mali sme tu cudzie vojská, to nikdy nepridáva na pocite slobody. Rovnako socialistický ekonomický systém nezvládol súboj s kapitalistickým systémom voľného trhu. Na druhej strane Husák vyšiel z chudobných pomerov, ako mladý videl dve kataklizmy v prvej polovici 20. storočia, preto veril v socialistickú ideu. Bez toho, aby som ho ospravedlňoval, veril v ňu rovnako ako intelektuáli na celom svete. Súčasne to bol on, kto tlačil na Klementa Gottwalda, aby po roku 1945 v...