Slovákom sa oplatí vrátiť sa pracovať späť domov na Slovensko z Írska najmä pre nižšie náklady na život. Dôvodom by však mohol byť aj tvrdý brexit či rodina.
Presvedčený je o tom podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD). Ten sa spolu s ministerskou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nominantka Smeru-SD) zúčastnil v sobotu podvečer na slovenskom veľvyslanectve v írskej metropole na podujatí v rámci projektu Work in Slovakia - Good idea, o ktoré prejavilo záujem 90 Slovákov žijúcich v Írsku.
Slovákom prišlo predstaviť pracovné ponuky desať zamestnávateľov najmä z oblasti IT, ale aj zdravotníctva.
Vyššie náklady na život
V Írsku v súčasnosti žije viac ako 20 tisíc Slovákov. Podľa vicepremiéra Rašiho sa im ale už neoplatí žiť a pracovať v Írsku tak, ako v minulosti. Dôvodom sú najmä vyššie náklady na bývanie, predškolskú starostlivosť, ale aj brexit, ktorý môže spomaliť v najhoršom scenári rast írskej ekonomiky a trh práce.
"Jedno dieťa v škôlke stojí tisíc eur, druhé ďalších tisíc eur. Nájom v dvojizbovom byte je 2500 eur. Plat môže byť akokoľvek vysoký, ale náklady na život začínajú byť vysoké, Slováci uvažujú o návrate," priblížil Raši aktuálnu situáciu Slovákov v Írsku. Okrem vyšších nákladov však podľa jeho slov uvažujú Slováci aj o kariérnom raste, ale aj o budúcnosti svojich detí na základných školách.
"Začínajú uvažovať aj o tom, že majú doma blízkych," podotkol Raši.
IT a zdravotníctvo
Vicepremiér upozornil na to, že Írsko sa stalo centrom pre firmy z oblasti IT sektora, firmy však často zamestnávajú Slovákov na pozíciách, ktoré nie sú adekvátne ich schopnostiam.
"V sektore IT a zdravotníctva ide o ľudí s pridanou hodnotou. Vyštudovali na Slovensku, ponúkajú pridanú hodnotu v iných štátoch. Nastala doba, keď začínajú uvažovať o návrate. Počiatočné výhody, keď pred rokmi prišli do Írska, sa postupne strácajú," tvrdí Raši s tým, že firmy z oblasti IT vyžadujú profesionálnu úroveň angličtiny.
"Spojené kráľovstvo a Írsko sú krajiny, v ktorých jazyk na nedostatočnej úrovni nikto nemá," uviedol vicepremiér.
Dotknúť života v Írsku by sa mohol aj brexit. "Veľmi diskutovanou témou je aj hranica medzi Severným Írskom a Írskom, kde denne prúdia tony tovarov a veľa ľudí. V priebehu posledných rokov stúpli náklady na nájomné dvojnásobne," priblížil Raši.
Slovákom sa otvárajú možnosti nájsť si prácu aj v slovenskom zdravotníctve. Ministerka zdravotníctva Kalavská má tiež rovnaký názor ako vicepremiér, pokiaľ ide o náklady na život v Írsku.
"Myslím si, že nejaké sociálne benefity a výhody tu nie sú veľmi vysoké. Pokúšame sa svojim zamestnancom ponúkať aj sociálne benefity. Mnohé naše nemocnice majú škôlky, mnohé sa budujú. Máme ubytovacie kapacity, v mnohých našich nemocniciach prevažuje rodinná atmosféra," zhodnotila ministerka s tým, že náklady na ubytovanie v Írsku sú neporovnateľne vyššie ako na Slovensku.
"Plat, ktorý dostane lekár alebo sestra na Slovensku, je nižší ako v Dubline, ale keď sa spočítajú všetky výdavky na život v Dubline a v Bratislave, Košiciach, na Myjave, v Piešťanoch, tak sú neporovnateľne nižšie ako v Dubline," tvrdí Kalavská.
Nedostatok personálu
V zdravotníctve na Slovensku podľa jej slov najviac chýbajú lekári a zdravotné sestry. "Východnú časť Slovenska skôr trápia špecialisti-lekári a západnú časť skôr sestry. Budem vďačná za každého pracovníka, ktorý by chcel ísť na Slovensko pracovať," podotkla ministerka.
Podujatie v Dubline bolo už druhé, prvé sa uskutočnilo v januári v Londýne. Raši avizoval, že jeho úrad zvažuje rovnaké podujatia aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku či Rakúsku. Okrem IT a zdravotníctva prejavil záujem o Slovákov v zahraničí aj reštauračný sektor a firmy z oblasti cestovného ruchu. Rašiho úrad však čaká na konkrétny dopyt firiem, akých pracovníkov potrebujú.