Možnosti Zeme sa nemenia, no nároky ľudstva na prírodné zdroje sa z roka na rok zvyšujú. Ak by mal celý svet životný štýl na úrovni Slovenska, environmentálny dlh by nás bol dobehol už včera. To znamená, že Slováci si prírodné zdroje oddnes „požičiavajú“ z budúcnosti. Minulý rok bol zlomovým dňom 27. máj.
Na udržanie životnej úrovne na rovnakej úrovni by sme preto potrebovali až 2,6 planéty. „Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť, a tak škodíme sami sebe. Problémami Slovenska sú najmä intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa,“ vysvetľuje riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Európska únia je na tom ešte horšie. V priemere žije na dlh už dva týždne, hoci podľa dát Eurostatu sa snaží trend otočiť. Množstvo emisií oxidu uhličitého sa vlani podarilo medziročne znížiť priemerne o 2,5 percenta. Nemecko, ktoré je s 22,5-percentným podielom najväčším znečisťovateľom v rámci európskeho spoločenstva, okresalo svoje emisie o viac než päť percent. Emisie Francúzska a Talianska, ktoré majú zhodný desaťpercentný podiel, taktiež medziročne klesli. Pozitívny trend má až dvadsať krajín, no Slovensko medzi nimi nie je. Podiel na celkových emisiách máme síce len na úrovni necelého percenta, sme však jednou z mála krajín, kde medziročne rastú. Verejnosť pritom volá po zmene. Aktuálny prieskum pre Európsky parlament ukázal, že až pre 84 percent Slovákov je dôležité, či má politická strana medzi prioritami ochranu životného prostredia. Aktivisti, ktorí pred voľbami do europarlamentu oslovili kandidátov však zistili, že z v programoch politických strán sa ochrana prírody a klímy dostala medzi priority iba v dvoch subjektoch: koalícia strán PS/Spolu a Most-Híd.
Environmentálny zlom nastal v roku 1969. Vtedy naposledy boli nároky na životné prostredie nižšie než kapacita planéty. Už v nasledujúcom roku sa pomer otočil a po prvýkrát v histórii nás začal ekologický dlh dobiehať. Vlani žilo ľudstvo na dlh voči planéte už od prvého augusta a tento rok sa zrejme prvýkrát posunie do prvého polroku.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
