Strana Sloboda a Solidarita bola ešte pred pár mesiacmi označovaná za lídra opozície. Svoju neohrozenú pozíciu medzi opozičnými stranami si sulíkovci udržiavali od parlamentných volieb v roku 2016 až do tohtoročného februára.
Takmer trojročné kraľovanie ukončili vo februári až kotlebovci, ktorých preferencie sa v prvej polovici tohto roka pohybovali na historických maximách.
Po marcových prezidentských voľbách sa na post druhého najsilnejšieho politického subjektu dostala koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.
Preferencie SaS majú od začiatku tohto roka klesajúcu tendenciu. Podľa júnového prieskumu agentúry Focus by stranu volilo len 7,1 percenta opýtaných, čo je vôbec najnižšie číslo od volieb v roku 2016.
Pokles po vzniku nových strán
Strana začala výraznejšie klesať po prezidentských voľbách a po nástupe nových strán. Koalícia PS a Spolu sa začala v prieskumoch objavovať vo februári.
V prieskume Focusu a AKO vtedy klesli preferencie sulíkovcov zhodne o 1,1 percentuálneho bodu.
V prvom prieskume agentúry Focus po predstavení strany exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí sa liberáli dostali na hranicu siedmich percent a prepadli sa o 0,9 percentuálneho bodu.
SaS pritom ešte pred dvoma rokmi atakovala v prieskumoch AKO hranicu 18 percent a až do konca minulého roka sa držala nad 15 percentami.
Tak blízko ako Mečiar
Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, vládnej kríze a následných protestoch bol rozdiel medzi SaS a vedúcim Smerom len 3,6 percentuálneho bodu.
V apríli 2018 by sulíkovcov volilo 17,1 percenta respondentov a koaličný Smer mal dôveru 20,7 percenta opýtaných.
Tak blízko sa k strane Roberta Fica nikto nepriblížil 14 rokov. Predtým to dokázalo Mečiarovo HZDS v máji 2004.
Až v prieskume agentúry AKO pre Hospodárske noviny z mája tohto roka prekonala "rekord" koalícia PS a Spolu, ktorá strácala na Smer len 0,7 percentuálneho bodu.
V HNtelevízii si pozrite rozhovor so šéfom SaS Richardom Sulíkom z apríla 2019: