Nový spôsob financovania cirkví vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladá však postupné zohľadňovanie počtu veriacich, rovnako tak kladie dôraz na samostatné a nezávislé hospodárenie cirkví podľa vlastných rozpočtov.

Vyplýva to z návrhu novely zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý ministerstvo kultúry vo štvrtok predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

"Novela je revíziou súčasného systému financovania cirkví a náboženských spoločností, ktorého ideové východiská pochádzajú ešte z roku 1949 a ktorý je predmetom dlhodobých diskusií,“ pripomína v dôvodovej správe rezort kultúry.

Podľa návrhu by mal štát prispievať na činnosť cirkví príspevkom každoročne navyšovaným o mieru inflácie a valorizáciu. Príspevok vychádza zo sumy finančných prostriedkov, ktorú štát cirkvám poskytuje podľa súčasnej úpravy.

Štát môže rozhodnúť o zvýšení a znížení

"Celková suma príspevku na rok 2020 sa rozdelí tak, že prostriedky vo výške tohtoročného príspevku sa medzi jednotlivé cirkvi rozdelí tak ako v roku 2019, zvyšná časť celkovej sumy od štátu bude cirkvám prerozdelená pomerne podľa počtu veriacich cirkvi uvedeného v sčítaní obyvateľov,“ ozrejmilo ministerstvo.

"Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov," dodal rezort.

Návrh novely ráta s tým, že ak dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov uskutočnené po účinnosti zákona vykážu pokles alebo nárast veriacich o viac ako 10 percent, štát môže rozhodnúť o jednorazovom znížení alebo zvýšení svojho príspevku.

Iba jeden zo zdrojov financovania

Štátny príspevok by mal byť podľa zákona zároveň jeden z prostriedkov napomáhajúcich činnosti cirkví, s ktorým cirkvi samostatne hospodária, čím sa štát odbremeňuje od poskytovania osobných pôžitkov duchovným a ďalších povinností, ktoré mu vyplývali zo súčasnej právnej úpravy finančného zabezpečenia cirkví.

Štát by si však mal ponechať právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom. Návrh zákona tiež predpokladá, že príspevok štátu a prípadná iná podpora zo strany štátu (napríklad vo forme dotácie) bude iba jedným zo zdrojov podpory a financovania činností cirkví, hlavnými zdrojmi by mali byť vlastné zdroje financovania ako napríklad príspevky členov cirkví, príspevky slovenských i zahraničných donorov, výnosy z vlastného majetku a z vlastnej činnosti či výnosy z verejných zbierok.

To by malo podľa predkladateľov prispieť k vyššej miere nezávislého postavenia a pôsobenia cirkví na Slovensku.

Rezort pripomína, že navrhovaná právna úprava berie do úvahy odporúčania, na ktorých sa dohodli najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví na Slovensku a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, a závery expertnej komisie ministerstva.

Návrh novely ráta s účinnosťou od 1. januára 2020.