Prepúšťanie zdravotníkov - v nadväznosti na zvyšovanie miezd, tak urobí minimálne bratislavská fakultná nemocnica - môže byť krátkodobým riešením. EÚ rokuje o direktíve, ktorá by stanovila presný počet nadčasovej práce v zdravotníctve. Problém už riešia v Nemecku, kde v roku 2003 vyhral lekár Jaeger súdny spor na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu pre neúmerný počet nadčasov, do ktorých sa v Nemecku (tak, ako aj na Slovensku) nepočítali hodiny strávené na pohotovosti. Súd rozhodol, že pohotovosť je tiež nadčasom. Nemecké nemocnice preto môžu nariadiť lekárom menej pohotovostí ako doteraz. "Výsledkom je, že na nemeckom trhu chýba 13- až 17-tisíc lekárov," poznamenal šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Direktíva by podobný problém znamenala aj pre slovenské nemocnice, kde lekárom v službe rátajú do pohotovosti (s minimálnou hodinovou sadzbou) asi dve tretiny a do nadčasov tretinu služby.
Mimo zákona
Podľa Zákonníka práce potom môžu zdravotníkom nariadiť do roka maximálne 150 hodín nadčasov, ďalších 250 v prípade súhlasu zamestnanca. Navyše je to 100 hodín pohotovosti. Tieto limity má väčšina lekárov prekročené už po niekoľkých mesiacoch a dochádza tak k porušovaniu pracovného práva. "Francúzsko je za zavedenie trojzmennej prevádzky v nemocniciach a obmedzenie počtu nadčasov. Slovensko či Veľká Británia sú za to, aby o počte nadčasov viac rozhodoval samotný zamestnanec," vysvetľuje Radko Duda z tlačového oddelenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade žaloby niektorého slovenského zdravotníka v Luxemburgu je (vzhľadom na prípad Jaeger) pravdepodobné, že aj u nás budeme musieť rátať pohotovostné služby ako nadčasy. Nemocnice by v takom prípade pocítili nedostatok počtu zdravotníkov, ktorých navyše budú lákať lepšími platmi napríklad Nemci s podobným problémom. Podľa odhadov pracuje teraz na Slovensku v nemocniciach 10- až 11-tisíc z celkového počtu asi 18-tisíc lekárov.
Problém pre lekárov
Z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave prepustia 800 až 900 zamestnancov. "Neviem ešte, koho sa to dotkne. Nepovedal som, že prepustíme len lekárov," povedal pre HN riaditeľ nemocnice Valerián Potičný. "Sestier sa to určite netýka. Tých je málo. Takže asi to budú lekári a nejaká administratíva," tvrdí šéf lekárskych odborov Marián Kollár. Prepúšťanie súvisí podľa neho s dohodou Asociácie fakultných nemocníc a zdravotníckych odborov o zvýšení miezd v štátnych nemocniciach o 10 percent od mája a o ďalších 10 percent od decembra tohto roka (z toho 13 percent bude plošné zvýšenie, zvyšok podľa kvality práce).
Na zvyšovanie platov nedostanú nemocnice v tomto roku viac peňazí. "Prepúšťanie priamo nesúvisí so zvyšovaním platov. V Bratislave sa o ňom hovorí už dlhšie," hovorí predseda zdravotníckych odborov Andrej Kučinský, ktorý vyššie platy presadil. Podľa neho nemajú odbory možnosť hromadné prepúšťanie ovplyvniť, ak bude v súlade so Zákonníkom práce.
(Ne)dostatok ľudí
Podľa riaditeľa Potičného je v Bratislave (s výnimkou sestier) nadbytok zdravotníkov. "Ak je zdravotníkov nadbytok, prečo sa na Slovensku slúžia v nemocniciach do roka milióny hodín nadčasov a pohotovostí?" pochybuje Kučinský. Potičný tvrdí, že aj po redukcii zostane dosť lekárov a vie spustiť trojzmennú prevádzku. V iných nemocniciach však hovoria o nedostatku zdravotníkov - prepúšťať pritom nemôžu. Riaditelia nemocníc v Nitre, Trnave či v Nových Zámkoch výrazne znížili počty zamestnancov už v minulých rokoch. "Zvýšenie miezd na úkor prepúšťania či zadlžovania nemocníc je o ničom. Sme stále v štrajkovej pohotovosti. Ak s nami nebude hovoriť vláda, od druhého mája nebudeme slúžiť pohotovosti," avizuje Kollár. Odmietnutie pohotovostí zatiaľ hrozí len v Bratislave, kde majú malé lekárske odbory najsilnejšie postavenie. V štrajkovej pohotovosti vo všetkých nemocniciach však zatiaľ zostali aj veľké zdravotnícke odbory. Tie ešte rokujú o zvýšení miezd s Asociáciou nemocníc Slovenska (zastupuje malé a stredné nemocnice).
Kto je navyše? Ministerstvo to nerieši
Ministerstvo zdravotníctva nedokázalo na otázku, aké sú čísla a analýzy o prezamestnanosti, odpovedať. Tlačový odbor len odpovedal, že "vestníky MZ SR... obsahujú normatívy minimálneho personálneho obsadenia oddelení... základným predpokladom je, že stav nesmie byť nižší ako stanovuje minimálne obsadenie". Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ teda nepredstavilo analýzu prezamestnanosti v zdravotníctve.