Slovenskí učitelia zažili podľa ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej (nominantka SNS) najväčšie skokové navýšenie platov v histórii.
Poslanec Národnej rady a člen parlamentného výboru pre vzdelávanie Miroslav Sopko (OĽaNO) reaguje s tým, že bratislavský učiteľ zarobí často menej ako pokladník v supermarkete. Povedali to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Podľa ministerky sa platy učiteľom podarilo výrazne navýšiť prostredníctvom valorizácie a špeciálneho zákona.
„Plat začínajúceho učiteľa na základnej a strednej škole bol v roku 2015 589 eur a teraz od 1. 1. 2020 je to 915 eur. To je veľmi vysoký nárast o stovky eur mesačne,“ uviedla ministerka. Podľa nej môže mať dnes učiteľ po absolvovaní adaptačného vzdelávania plat až 1001 eur v hrubom.
„Nie je tajomstvom, že v Bratislave aj pokladník v supermarkete často zarobí viac ako učiteľ,“ reagoval Sopko. To považuje Lubyová za mýtus. Na otázku, či by si vedel predstaviť diferenciáciu platov, poslanec uviedol, že tarifný plat musí ostať rovnaký, avšak vedel by si predstaviť rôzne osobné príplatky bez naviazania na vek, ale pracovný výkon.
V otázke rozdielov platov vzhľadom na región, z ktorého učiteľ pochádza, Lubyová uviedla, že je to technicky a komplexne náročná otázka a dala by sa riešiť prostredníctvom naviazania platov na životné náklady. „Na to, aby ste niekomu zvýšili plat v súvislosti so životnými nákladmi, tak ich musíte vedieť merať,“ uviedla.
Zároveň však dodala, že sa to musí urobiť cez štatistický úrad a pre celú oblasť verejnej správy, čo podľa nej v tomto volebnom období určite reálne nie je.
Aktuálna bola stále téma aj asistentov na školách. Poslanec Sopko uviedol, že asistentov je stále nedostatok aj po navýšení zo strany rezortu. „To nie je o tom, že si školy vymyslia, že chcú asistentov mať. Vždy je to na deti, ktoré to naozaj potrebujú,“ dodal.
Ministerka reagovala tým, že prítomnosť postihnutého dieťaťa na škole je ošetrená cez normatív, ktorý je približne sedemnásobne vyšší ako na intaktné dieťa.
Tieto prostriedky sa však vedia podľa Lubyovej „rozutekať na rôzne účely“ a následne školy žiadajú ďalší finančný príspevok na asistenta. Od roku 2012 sa tento problém podľa ministerky rieši možnosťou rezortu dodatočne dofinancovať niektoré školy, ktoré sú na tom horšie a musia v rámci normatívu pokryť iné náklady.
V otázke zlých výsledkov slovenských žiakov v PISA meraniach, ktoré hodnotia akademické schopnosti detí, Lubyová uviedla, že republikový priemer ťahajú dole veľké skupiny detí, ktoré majú slabšiu výkonnosť.
„Národné testovanie ukazuje, že tie výsledky sú slabšie v regiónoch a u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.“
Podľa nej má v tomto pomôcť aj povinná predškolská výchova, keďže sú to „tie isté deti, ktoré nechodia do tej škôlky“. „Ony sú znevýhodnené, lebo nikdy nepracovali s ceruzkou alebo počítačom,“ dodala.
Sopko reagoval s tým, že problémy detí zo sociálne znevýhodnených skupín treba riešiť adresne a nie celoplošne.
„Keď vidíme, v ktorých komunitách je problém, tak tam smerujme intervenciu,“ dodal. Podľa neho majú školy taktiež málo priestoru na vytváranie vlastných predmetov a učiva aj v porovnaní so situáciou z roku 2008, keď bola spustená kurikulárna reforma.
K obedom zadarmo Sopko uviedol, že nejde o zmysluplné opatrenia vďaka termínu iná strava, čo môže znamenať suchý, a nie teplý obed. Poslanecký návrh zákona považuje za „lacný politický marketing strany Smer“.
Lubyová reagovala s tým, že ide o sociálne opatrenie, ktoré sa realizuje cez školy a pripomenula, že nejde o návrh jej rezortu, ani strany. „Je to vysoko pozitívne, inkluzívne a integračné opatrenie. To, že niektorí rodičia musia platiť niečo navyše, lebo tí zriaďovatelia majú režijné náklady a časť môžu prenášať na rodičov, nemôže ošetriť rezort práce a už vôbec nie rezort školstva," skonštatovala.