Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala šiestich chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Celkovo vyberala z 15 kandidátov zvolených parlamentom.
Rastislav Kaššák
Advokáta Rastislava Kaššáka navrhla do volieb na post sudcu Ústavného súdu Notárska komora Slovenskej republiky.
Kaššák bol od júna 2010 do júna 2013 členom Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory. V minulosti bol členom strany Smer. Od júla 2013 do januára 2014 bol tiež asistentom vtedajšieho poslanca Národnej rady Alojza Hlinu.
V roku 2014 vymenoval Kaššáka vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec za člena Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Od 11. mája 2016 je tiež členom Legislatívnej rady vlády SR. V roku 2016 sa stal aj predsedom Disciplinárnej komisie Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Na tejto vysokej škole pôsobí od 9. októbra 2017 aj ako člen vedeckej rady.
Od roku 2017 je členom Pracovnej skupiny pre verejné právo Slovenskej advokátskej komory a členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Ladislav Duditš
Ladislav Duditš je predsedom senátu Krajského súdu v Košiciach. Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhla Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V rokoch 2008-2011 pracoval ako sudca Krajského súdu v Košiciach. Funkciu predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach vykonáva od roku 2011.
Bol národným zástupcom Slovenska v Spoločnom dozornom orgáne EUROJUST (Haag, Holandsko). Od roku 2007 bol členom a národným zástupcom SR v Európskej komisii pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ, Rada Európy, Štrasburg).
Od roku 2016 pôsobí ako ad hoc sudca Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ladislav Duditš bol v minulosti aj externým spolupracovníkom na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a externým členom pedagogického zboru na Justičnej akadémii v Pezinku.
Miloš Maďar
Miloša Maďara navrhla za kandidáta ústavného sudcu jeho domovská Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Pôsobil ako zástupca vedúceho vedeckého projektu s názvom Integrácia a unifikácia práva Európskej únie v oblasti trestného zákonodarstva udeleného Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici Vedeckou grantovou agentúrou ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied.
Je autorom viacerých odborných a vedeckých prác so zameraním najmä na problematiku obhajoby v trestnom konaní a problematiku domáceho násilia.
V roku 2008 pôsobil ako externý konzultant Ústavného súdu Slovenskej republiky v agende trestného práva. Išlo však o jediný prípad, ku ktorému si ho zavolal sudca Sergej Kohút.
Maďar bol v minulosti pridelený ako obhajca bývalému mafiánskemu bosovi Mikulášovi Ćernákovi.
Libor Duľa
Libora Duľu za kandidáta na sudcu Ústavného súdu navrhla Slovenská advokátska komora , Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Daniela Švecová, predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
V období od 1. októbra 2009 do 30. júna 2010 bol sudcom Krajského súdu v Košiciach. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky v Bratislave pôsobil ako sudca od 1. júla 2010 do 19. marca 2014.
V tej istej inštitúcií sa stal predsedom senátu (od 20. marca 2014 do 28. septembra 2015).
Predsedom kolégia NS SR bol od 29. septembra 2015 do 29. septembra 2018) a od 30. septembra 2018 pôsobí na tomto poste už v druhom funkčnom období.
Martin Vernarský
Martin Vernarský je pedagógom na Fakulte verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, a tiež externým poradcom na Ústavnom súde (ÚS) SR.
Nominovala ho Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ako aj predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.
Od decembra 2000 bol asistentom na Fakulte verejnej správy UPJŠ. V rokoch 2002 - 2014 bol členom Akademického senátu UPJŠ v Košiciach, v rokoch 2013 - 2014 zastával funkciu jeho predsedu.
V rokoch 2014 - 2015 pôsobil vo funkcii dekana Fakulty verejnej správy UPJŠ. Od roku 2006 zastáva funkciu člena jej Vedeckej rady. Od roku 2007 je Martin Vernarský tiež externým poradcom Ústavného súdu .
Peter Straka
Petra Straku navrhla ako kandidáta na sudcu Ústavného súdu Andrea Olšovská, ktorá je dekankou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.
V rokoch 2006 - 2010 absolvoval stáž na Ministerstve spravodlivosti v sekcii legislatívy. Od roku 2012 bol členom Súdnej rady, od roku 2015 pôsobil aj ako predseda občianskoprávneho kolégia na Krajskom súde v Prešove.
Pri svojom januárovom vypočutí na pôde Ústavnoprávneho výboru sa Peter Straka venoval predovšetkým téme ochrany spotrebiteľa.
Počas svojho pôsobenia v Súdnej rade vyzval na demisiu vtedajšieho ministra spravodlivosti Tomáša Boreca.
Kiska vybral šéfa Ústavného súdu
V apríli tohto roka vymenoval exprezdient Andrej Kiska troch Ústavných sudcov Ivana Fiačana Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára, z ktorých vybral predsedu aj podpredsedu.
V roku 2017 Kiska vymenoval za sudcov Ústavného súdu Janu Laššáakovú, Mojmíra Mamojku a Miroslava Duriša.
Menovaním trojice nových sudcov bol ukončený takmer tri roky trvajúci spor hlavy štátu s parlamentom, kde mal Kiska vážne výhrady k odbornosti kandidátov zvolených v parlamente.
O sťažnostiach nevymenovaných kandidátov opakovane rozhodoval Ústavný súd, stanovisko poskytla aj medzinárodná Benátska komisia.
Ivan Fiačan
Ivan Fiačan pôsobil od roku 1995 ako sudca na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši a neskôr ako jeho podpredseda.
Od roku 1998 pracoval ako advokát a venoval sa obchodnému, občianskemu či konkurznému právu.
Andrej Kiska vymenoval Fiačana za predsedu Ústavného súdu.
Ľuboš Szigeti
Ľuboš Szigeti je podpredsedom Ústavného súdu. Medzi rokmi 2002 a 2007 bol členom Súdnej rady Slovenskej republiky.
Od roku 2007 až do roku 2008 bol dočasne sudcom na Najvyššom súde pre správne kolégium.
Peter Molnár
Za sudcu Ústavného súdu vymenoval Molnára bývalý prezident Andrej Kiska. Od roku 2010 do roku 2012 bol Molnár šéfom Slovenskej komory exekútorov.
Spolupracoval na novelizácii Exekučného poriadku či rekodifikácii Občianskeho súdneho poriadku.
Jana Baricová
Pôsobila v minulosti ako sudkyňa na Krajskom súde v Bratislave a neskôr aj na Najvyššom súde.
Od roku 2014 je sudkyňou Ústavného súdu a od marca do apríla tohto roku zastávala post šéfky súdu.
Miroslav Duriš
Od roku 2007 do roku 2011 pôsobil ako šéf Notárskej komory a zastupoval a reprezentoval slovenské notárstvo v Rade notárstiev Európskej únie v Bruseli.
Jana Laššáková
Od roku 1993 pôsobila ako komerčná právnička. V rokoch 2002 až 2017 bola poslankyňou parlamentu za Smer.
Sudkyňou ústavného súdu je od roku 2017. Laššáková reprezentovala farby Smeru v parlamente od roku 2002.
S výnimkou rokov 2012 až 2016, keď zastávala funkciu podpredsedníčky parlamentu a šéfky poslaneckého klubu Smeru, bola zároveň členkou parlamentného ústavnoprávneho výboru.
Mojmír Mamojka
Bol členom Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale aj prvej Súdnej rady a aj poslancom Národnej rady za Smer.
Poslancom Smeru bol od roku 2006 až do parlamentných volieb v roku 2016, v ktorých už za Smer nekandidoval.