Minister Miroslav Jureňa pre HN:
Máte nejaký úvodný zvyk, rituál, bez ktorého nezačnete pracovať?
-- Chodím si trikrát do týždňa ráno zabehať. Ráno si dám čaj. So svojím osobným asistentom a riaditeľom úradu si zvyknem urobiť ráno operatívnu poradu na ten konkrétny deň, či sú nejaké zmeny a spresniť si program. Ranná káva nie je.
Koľko spravidla trvá váš pracovný deň?
-- Je to asi v rozpätí 12 až 16 hodín. Tých 12 určite, no záleží to aj od môjho programu.
Aké najťažšie rozhodnutie ste v práci spravili?
-- Jedna vec sú rozhodnutia, ktoré môžem ovplyvniť sám, druhá vec sú rozhodnutia, ktoré robí vláda. Na prvom mieste je u mňa finančné zabezpečenie -- štátny rozpočet, a myslím, že od toho sa odvíja veľa vecí. Kľúčom k úspechu sú ľudia, s ktorými robím. Čiže kľúčové rozhodnutia boli pri výbere spolupracovníkov, lebo ten výber ľudí považujem za veľmi dôležitý. Keď ide o oblasť zákonov alebo nejaké opatrenia na ministerstve, tak to by som až tak ťažko nevnímal.
Prenášate si pracovné povinnosti aj domov?
-- Áno. Poviem obrazne (smiech), niekedy aj chvíľka na takej toalete je dobrá, keď si stihnete prečítať niečo, o čom viete, že sa s tým budete musieť zaoberať a riešiť. Vo večernom čase si zvyknem doma niečo operatívne pozrieť. Je to dobré, lebo potom som nezaťažený, a tak si z tej tašky vytiahnem a pozriem to, na čo mám chuť. Určite ma materiály sprevádzajú aj domov.
Zasahuje do vašej práce aj rodina?
-- Dcéra je samostatná a manželka, myslím si, že nezasahuje. Jediné, za čo manželka nejako bojuje, je svoje právo, aby som ten čas venoval aj jej. Čo asi manželku možno trápi, je, že akosi nemá dobré vedomosti o tom, čo robím. Otázka je, že pre koho je to dobré -- možno je lepšie, keď to niekedy nevie. Nechcem sa dotknúť všetkých, ale je troška rozdiel v myslení žien, niekedy dávajú do toho viac emócií, alebo citový prístup. My muži sme možno viac pragmatickejší.
Vieme, že rád beháte. Trúfnete si aj na beh z Gbelov, kde bývate, do úradu v Bratislave?
-- To je takých 75 kilometrov. Zabehnúť? To asi nie. Keďže behám, tak viem, čo to je, keď už má človek 20 kilometrov. No a toto sú výkony, ktoré sú už skôr také extrémne. To by bolo skôr na bicykel, to nie je problém.