Politici podľa nej nepoznajú minulosť a prispôsobujú si ich. Tvrdí, že z historických osobností Slováci najviac akceptujú Dubčeka a Štefánika. Eva Krekovičová.

V poslednom období sa politici odvolávajú na rôzne osobnosti z minulosti. Čím to je, že im zrazu začínajú pripisovať väčší význam?
Keď hovoríte o tom, že "zrazu", tak by som to dávala do súvislosti s populizmom. A keď hovoríte o tom, že politici sa obracajú k minulosti, tak to je celkom prirodzené, pretože tu pred 15 rokmi vznikol nový štát. Tento štát potrebuje, aby sa isté potvrdenie oprávnenosti jeho existencie premietlo aj vo vedomí občanov. Je to prirodzené a dialo sa tak v Európe hlavne v 19. storočí. Boli to známe procesy nacionalizmu, v rámci ktorých sa vytvorili všetky základné symboly aj slovenského národa, vrátane hrdinov, ktorými dnes operujú politici. Treba si však uvedomiť, že dnes už nie sme v 19. storočí. Je 21. storočia a toto by si mali uvedomiť politici, publicisti aj médiá - ľudia a inštitúcie, ktoré majú nejaký dosah na väčšie množstvo ľudí a je ich počuť. Keď o tom píšeme v našich vedeckých štúdiách, nerezonuje to natoľko. Je tu osobností od Mateja Bela cez Ľudovíta Štúra a ďalšie, nebudem všetky vymenúvať, ale je skutočne veľa tých, na ktorých by mali byť Slováci hrdí a mali by sa na nich odvolávať.

Politici však vyťahujú zväčša kontroverzné osobnosti ako Andrej Hlinka, Jozef Tiso, Juro Jánošík. Prečo?
Hlinka a Tiso - je to dosť pochopiteľné, a to z toho hľadiska, že v období socializmu boli tieto osobnosti tabuizované. Je potrebné odventilovať tieto veci a vyrovnať sa so svojou historickou minulosťou a myslím si, že vedci už k tomu povedali svoje. Ale robí sa to nie dostatočne kvalifikovane - to, ako sa vyberajú osobnosti zo slovenskej histórie v súčasnosti. Jánošík je trochu iný prípad, lebo on je národným hrdinom a má už svoju pozíciu v rámci národnej mytológie.

Hovorili ste, že sa vyberajú neprofesionálne. Znamená to, že politici nepoznajú minulosť?
Áno. Ale nie je to len chyba politikov. Veď vieme, že politici nie sú historici, takže je to prirodzené, že od nich nikto nežiada, aby boli kvalifikovaní v histórii, ale majú počúvať. V našej mentálnej výbave tým, že sme stále viazaní na 19. storočie a to storočie vychádza z "ľudu", my sami predstavujeme seba ako národ roľníkov a pastierov, čo už dávno nie je pravda. Vzniká a reprodukuje sa tu elita, ktorá je vzdelaná, ktorá má čo k tomu povedať, ale ktorú nikto nepočúva, pretože si ju nikto neváži. Celá mediálna politika ide tým smerom, že zase ako za socializmu sa tu stále, keď je nejaký sviatok, vyťahujú hlavne prejavy zo života tradičnej dediny. Pozerala som, čo bolo na Nový rok v našich televíziách, a českých. U nás bol folklór, ktorý si rada pozriem, aj z odborného hľadiska ma to zaujíma, ale na obraze pastiera, ktorý sa tu vyvinul, stavať obraz Slovenska a jeho histórie? To má aj svoje odôvodnenie, prečo sa stal Slovák prototypom pastiera a nie je tu priestor na túto zložitú tému. Okrem toho často v našej histórii elity, pôvodom zo slovenského prostredia, sa realizovali v kontexte susedných národov - českých či maďarských (uhorských) elít - kde mali lepšie podmienky.

Nad mnohými osobnosťami slovenskej histórie visí stále otáznik. Nie je chybou historikov, že chýba nejaké pravdivé zhodnotenie - ktorá osoba áno a ktorá nie?
Nie je to chyba historikov. Je už dosť prác napísaných k tejto problematike, skôr je to chyba rozdelenosti našej spoločnosti. Najprv som si myslela, že je to špecifikum Slovenska, ale keď sa pozriete na voľby, ako dopadajú aj v iných štátoch - takmer všade sa delí spoločnosť na dve alebo i viacnázorových skupín. Druhým problémom je, že tie mnohé osobnosti boli skutočne kontroverzné. Tiso už je spracovaný aj v divadelnej podobe, politicky korektne: sú to citáty, nie je to žiadna kamufláž. Ľudia, ak majú záujem, pozrú si to. Kto chce, tie informácie si nájde.

Máme na Slovensku osoby, ktoré majú čistú minulosť?
Aj to je slovenský problém. Nemáme takéto jednoznačné osobnosti, ale kto ich má? Uvedomila som si to pri svätom Štefanovi. Stačí si pozrieť film o ňom. Veď koho každého on zavraždil - a urobili z neho svätého.

A aký typ osobnosti chcú Slováci?
Robili sa sociologické výskumy. Tam vyšlo, že najviac akceptované osobnosti slovenským obyvateľstvom - a do istej miery aj maďarským žijúcim na Slovensku - bol Alexander Dubček a Milan Rastislav Štefánik.

Prečo?
Sú najmenej kontroverzné.

Ale aj Dubček dodnes rozdeľuje politikov...
Áno, ale oproti iným osobnostiam to boli jediné, ktoré aspoň troška trčali z plejády iných. Tieto osoby sú Slováci ochotní akceptovať.

Prečo sa Slováci aj politici chcú "utiekať" k nejakým osobnostiam?
Je to prirodzené. K výbave národných mýtov patria aj národní hrdinovia.

Premiér Robert Fico označil Jánošíka za vzor svojej vlády. Je osoba Jánošíka preceňovaná?
Áno. Ale je to vec toho, že sa mal poradiť s historikmi. Medzi poradcami by tí historici mali byť.

Prečo je Jánošík osoba, ktorá by nemala byť nejakým vzorom?
Pretože to nie je osobnosť, ktorej má patriť budúcnosť. Je prototypom romantického hrdinu: vetrom ošľahaného, ktorý je hrdý, nebojácny a smelý. Vie sa postaviť a bojovať za niečo. V tomto zmysle je v tom 19. storočí hrdinom. Mnohé mýty pochádzajú z romantizmu.

A aká bola skutočnosť?
No, ak chceme budovať právny štát, ako sme sa na tom po roku 1989 dohodli, tak nie na Jánošíkovi. Ten právny štát je základ toho, aby mu ľudia verili, lebo nemôžu veriť niečomu, o čom je známe, že za všetkým stojí korupcia. To znižuje váhu aj našej vlády. Veď politik, to je niekto, koho dnes ľudia považujú za najhoršieho. Je to negatívny hrdina. Nad tým by sa mali zamyslieť. Právny štát sa nedá vybudovať hrdinom Jurajom Jánošíkom, ktorého hlavnou náplňou a dôvodom, prečo sa stal hrdinom, je to, že kradol. Je to kriminálny čin.

Prečo premiér siahol práve po Jánošíkovi?
Bohatým brať a chudobným dávať - to je jasné. Toto rezonuje v tých najnižších vrstvách. Populizmus na takejto vlne slávi víťazstvá. Veď vieme, aké má preferencie a vieme, že sa mu to darí, ale ide o to, že minca má aj druhú stranu. Nebolo to tak, aspoň sa nenašli historické doklady o tom, že by Jánošík skutočne to, čo nazbíjal, si nenechal a rozdával to chudobe.

Existujú dokumenty, ktoré nasvedčujú tomu, že kradol?
Samozrejme. On sa stal hrdinom z viacerých dôvodov. K jeho pozitívnym vlastnostiam patrilo, že nikoho nezabil. Ale máme k dispozícii súdne protokoly o tom, koho ozbíjal, akú hodnotu mal lup a podobne. Sú aj publikované.

Premiér Jánošíka už dávnejšie nazval prvým socialistom. Bol ním?
Práve komunistické obdobie začalo zdôrazňovať tú časť Jánošíkovej osobnosti - chudobným dávať. Na sociálne aspekty sa kládol dôraz, bralo sa to ako sociálna revolta, ale bolo to zdôraznenie len jednej zložky osobnosti zbojníka, vytrhnutej z kontextu. Jánošík však nebral len bohatým a nedával chudobným. Ale tvrdenie, že bral bohatým, bolo v súlade s komunistickou ideológiu.

Politici v poslednom čase vyťahujú tiež to, že slovenský národ nie je historicky vzdelaný. Prečo?
Keď prišlo v roku 1989 k zlomu, tak prvé, čo sa tvrdilo, bolo, že vzdelanie je našou devízou do budúcnosti, a preto treba investovať v prvom rade doň. A dodnes sa tak nestalo. Aká je úroveň platov učiteľov, veď kto pôjde dnes za učiteľa? Nevyriešime to tým, že sa budeme spoliehať na to, že medzi učiteľmi bude zopár fanatikov, ktorí budú robiť svoju prácu telom aj dušou a budú zároveň aj múdri.

Má slovenský národ vzťah k svojej vlastnej minulosti?
Nedá sa to takto povedať. Takýto vzťah sa buduje cieľavedome a dlhodobo a tu chýba koncepcia výchovy národa ako takého. Stačí sa pozrieť na Českú televíziu. Za komunizmu sa to nerobilo, celá jedna časť kultúry, úzko súvisiaca s kresťanstvom, bola v značnej miere tabuizovaná.

Vláda si dala záväzok, že tento roku budú posilňovať vlastenectvo. Dá sa to?
Mňa to vyslovene pobúrilo. Pretože keď sa povie, že ideme pozdvihovať historické povedomie a ideme to vyriešiť jednoducho: postavením jednej sochy - to je čo? Toto je pozdvihnutie? Ako dať viac peňazí na vedu, výskum a školstvo. Dať historikom väčšie prostriedky. Intelektuál nemá žiadnu vážnosť v tom štáte. Celebrity sa vytvárajú na základe čoho?

Načrtli ste už sochu Svätopluka, ktorú chce dať premiér postaviť na Bratislavskom hrade. Ako to vnímate?
Mali by si zobrať odborníkov ako poradcov, pretože to hovoril asi bez poradcov, pretože toto je nekvalifikované.

Je Svätopluk tá osoba, ktorá by mala byť symbolom Slovákov?
Ak sa na to pozrieme z hľadiska národnej príslušnosti, tak by sme tým mohli uraziť Moravanov, lebo pochádzal z moravskej vetvy Slovanov a druhá vec je, že jediné, čo je skutočne pozoruhodné na Svätoplukovi, je to, že za jeho vlády bolo územie Veľkej Moravy najväčšie. To je fakt. Ale ďalšie mýty okolo neho nevychádzajú z historických reálií. Tie peniaze, ktoré by sa dali na tú sochu, nech dajú do školstva.

Menia politici dejiny a prispôsobujú si ich?
Samozrejme. To vždy bolo a bude. Nerobme si ilúzie.

Koho socha by tam teda mala stáť, aby symbolizovala Slovákov?
Nemám nič proti Svätoplukovi, nech tam stojí, ale nech sa to nedáva do súvisu s tým, že sa tým vyrieši otázka historického povedomia.

Ktorá historická osobnosť je u vás v rebríčku najvyššie?
Matej Bel.

Prečo?
Pretože bol polyhistor, vydával kultúrno-historické diela o župách Uhorska. Bola to osobnosť vzdelaná. Pochádzal z Očovej, kde asi vysokopostavení ľudia nebývali a napriek tomu sa dokázal zviditeľniť a presadiť v uhorskej spoločnosti.

A prečo o ňom politici nehovoria?
Pretože o ňom nevedia. Je to z nedostatočnej historickej vzdelanosti.

Je medzi súčasným politikmi osoba, o ktorej by sa mohla viesť diskusia, že je osobnosťou pre Slovákov?
Etnológia nedokáže predpovedať, ale myslím si, že je.

Mohli by ste povedať kto?
Radšej nie.

A z čoho to pramení?
Morálna kvalita a isté osobnostné vlastnosti. Určite by sa našla, zase nie sú tam úplné nuly.