Drahí spoluobčania,

keď sa 16. novembra 1989 takmer tri stovky slovenských študentov vybrali do ulíc Bratislavy, ani sami netušili, čo o niekoľko dní v našej vlasti zažijú. Protestovali za lepšie podmienky na školách a väčšiu názorovú slobodu. O deň neskôr sa v Prahe komunistický režim pokúsil študentský pochod potlačiť silou.

Odpoveďou na aroganciu moci bol celonárodný odpor voči totalite. Odo dňa, kedy sme začali boj za slobodu a demokraciu, uplynulo 30 rokov.

Nie je možné odčiniť všetky krivdy, ktoré sa v minulosti udiali. Dovoľte mi, aby som vyjadril úctu a poďakoval sa všetkým, ktorí sa nebáli prejaviť svoj občiansky postoj v roku 1989. Počas novembrových dní som bol študent gymnázia v Revúcej. Pamätám sa, že medzi ľuďmi vtedy panovala uvoľnená atmosféra. Všetci sme boli plní očakávaní a nádejí.

Zmena politických a spoločenských pomerov otvorila ľuďom cestu k veľkým možnostiam. Slovenskému národu otvorila po dlhých desaťročiach cestu k samourčovaciemu právu a zvrchovanosti. Vďaka obrodným procesom novembra 1989 sa začala emancipácia Slovákov. Boj za národnú a štátnu suverenitu vyvrcholil vznikom nezávislej a demokratickej Slovenskej republiky.

Sloboda je najvyššia hodnota. Pred tromi desiatkami rokov sme ju vybojovali na našich uliciach. Napriek tomu ju musíme chrániť a bojovať o ňu, a to každý deň. Dlhé desaťročia sme žili v područí komunistickej ideológie, táto nám sľubovala krajšie zajtrajšky. Sloboda nám priniesla nové možnosti a výzvy.

Sloboda cestovania, sloboda podnikania, sloboda nakladať s vlastným majetkom a najmä sloboda slova a presvedčenia. To sú azda najväčšie vymoženosti, ktoré nám priniesol november 89. Život v slobodnej spoločnosti nám umožnil vstup do Európskej únie.

Naši občania cestujú vďaka schengenskému priestoru, a to bez akýchkoľvek kontrol. Sme v rodine úspešných národov, ktoré platia silnou menou. Slovensko je rešpektovaný štát, sme spoľahlivý partner v medzinárodnom spoločenstve.

V novembri 1989 sme nastúpili na cestu, ktorej cieľom je spravodlivá, solidárna a prosperujúca spoločnosť. Tuto však musíme bojovať a priznajme si, nie vždy sa nám to darí. Všetci, ktorí sa zapojili do Nežnej revolúcie túžili po zmene štýlu vlády ľudu. Aj dnes sa v rôznych podobách domáhame všetci toho istého. Želáme si, aby bolo na Slovensku lepšie. Pri všetkých občianskych aj politických aktivitách však nezabúdajme na vzájomnú úctu a rešpekt.

V posledných rokoch sa úcta, rešpekt a slušnosť medzi ľuďmi takmer úplne vytráca. Pomaly si zvykáme, že je normálne obviniť človeka bez dôkazov, verejne pošpiniť jeho meno alebo česť. Nevážime si názorového oponenta, nevieme spolu diskutovať. Iný názor považujeme za útok, nepočúvame sa.

Zabudli sme sa pri komunikácii pozerať do očí. Namiesto toho komunikujeme len prostredníctvom obrázkov a piktogramov. Na sociálnych sieťach sa často šíri nenávisť a klamstvá, tieto sa schovávajú za falošné identity a slobodu prejavu.

Počas bývalého režimu sme boli svedkami názorovej totality a cenzúry v rôznych straníckych médiách. Žiaľ, dnes po 30 rokoch od zmeny režimu, sme na tom podobne. Dnes ovládajú médiá oligarchovia, už to nie sú komunisti. Dnes máme niekoľko straníckych denníkov a televízií, a tieto nemajú záujem šíriť pravdu.

Často oni rozhodujú aká pravda je. Musíme s tým bojovať. Komunistické médiá slúžili pred rokom 89 Východu. Nesmieme dovoliť, aby novodobé médiá slúžili len Západu.

Naša národná sloboda sa nerodila ľahko. Niet však slobody bez zodpovednosti. Musíme byť zodpovední politici a osud nám nesmie byť ľahostajný.

Vráťme do spoločnosti pokoru, vráťme dialóg, vráťme dialóg medzi politikmi, médiami, medzi občanmi. Vráťme medzi seba zdravé uvažovanie a súdnosť. Zabudnime na emócie. Hovorme si navzájom pravdu, ale bez urážok a vzájomnej antipatie. Byť slušný, to neznamená druhého verejne pošpiniť, znevažovať. Chyby robíme všetci. Preto táto výzva. Všetci chceme žiť a vychovávať svoje deti na Slovensku. Preto nastal čas na národné zmierenie. Hádky a nešvár vždy národ oslabujú.

Aj jednotlivec dokáže zmeniť svet. Dôležité je presvedčenie a mravná sila. Slovenský národ je životaschopný, a miliónkrát to v histórii ukázal. Musíme si však viac veriť, povzbudzovať sa, byť sebavedomí a hrdí.

Slovensko je dnes na križovatke dejín. Ostaňme slobodní a budujme naše Slovensko. Postupujme krok po kroku.

Dovoľte mi, aby som na záver svojho príhovoru ešte raz z pozície predsedu Národnej rady sa uklonil všetkým tým, kto bojovali za to, aby sme mali slobodné a silné Slovensko. Aby som Vás poprosil, aby sme si z úcty obetiam predchádzajúceho režimu, z úcty tým, ktorí už nie sú medzi nami a bojovali v roku 1989, tieto chvíle vždy pripomínali, ale aby sme sa z histórie najmä učili. Aby sme s históriou nebojovali, pretože len tak vybojujeme silné Slovensko.

Ďakujem vám.