OECD tvrdí, že Slovensko má vysoký takzvaný uhlíkový nedoplatok. Čo to presne znamená?
Krajiny spoplatňujú oxid uhličitý niekoľkými spôsobmi. Niektoré účtujú priamo jeho cenu, napríklad Európska únia so systémom obchodovania s emisiami. Mnohé krajiny zdaňujú aj energiu samostatnou zložku. Ak teda premeníte zdaňovanie energií na rovnocenné zdaňovanie oxidu uhličitého a skombinujete ho s ďalšími spôsobmi platby, získate celkovú predstavu o tom, aká je skutočná cena „uhlíka“ v krajine. V OECD sme vypočítali, koľko sú reálne účtované poplatky v jednotlivých krajinách. A porovnali sme to s tým, čo sú, podľa nás, skutočné náklady na oxid uhličitý. To sa rovná asi 30 eurám za tonu emisií. To, koľko je v danej krajine cena nad alebo pod týmto číslom, určuje „uhlíkový nedoplatok“. Napríklad pre Slovensko nie je správne nacenených približne 60 percent emisií. A je veľa krajín OECD, ktoré majú tieto nedoplatky pomerne výrazné.

Prečo však majú jednotlivé krajiny, napríklad Európskej únie, rôznu pozíciu, keď sú všetky súčasťou spoločného systému obchodovania?
Pretože systém Únie na obchodovanie s emisiami je iba jednou zložkou, ktorá sa započítava do rovnice efektívneho stanovovania cien oxidu uhličitého. Napríklad Spojené kráľovstvo má „minimálnu cenu“, Švédsko zasa svoj vlastný poplatok, ktorý je vyše sto eur za tonu. A potom máte zdanenie energie. Aká je daň z pridanej hodnoty, ktorá sa používa napríklad na palivo, ktoré poháňa vaše ...