Ako hodnotíte uplynulý rok v parlamente? Čo považujete za najdôležitejšiu zmenu, ktorú sa vám podarilo presadiť?
Pre mňa najdôležitejšie bolo zdvihnutie minimálnych dôchodkov o 50 eur. To bol ťažký boj, pretože spočíval aj v naviazaní na priemernú mzdu v hospodárstve. Každý január, pokiaľ sa bude dariť ekonomike, by mali rásť aj minimálne dôchodky, a tie by mali tlačiť na rast iných dôchodkov. Potom sa schválili podnikové byty, športový fond, platy učiteľov sa zvýšili o 36 percent, vojakom sa od 1. februára polepší, osvedčili sa rekreačné poukazy. Myslím si, že tam, kde sme bojovali, kde sme sa snažili zapnúť naplno, sa veľa vecí podarilo.
Čo sa vám, naopak, nepodarilo?
Chcel som päť hlavných zákonov, ktoré nám Béla Bugár (predseda Mosta-Híd, pozn. red.) z dôvodu národnostného školstva potopil. Z tých pripravených to bolo najmä ministerstvo cestovného ruchu a športu.
Neprišiel tento návrh neskoro pred voľbami? Práve to napríklad Bugár kritizoval.
Návrh bol pripravený, dlhodobo sme na ňom pracovali. Podľa mňa sa nepáčila ministerstvám strata kompetencií. Doplatili sme na nepochopenie. Keby mi povedal koaličný partner, že to nepochopil, že o tom chce diskutovať, tak by som mu to vysvetlil. Myslím si, že už aj dnes by k tomu Bugár pristupoval inak. Potom ma mrzia rekreačné poukazy, že nie sú pre všetkých. Málo podnikateľov si uvedomuje, že to treba kombinovať s 13. platom a že tak šetria na odvodoch.
Niektorí ľudia by uprednostnili koncoročné finančné odmeny, ktorých vyplácania sa rekreačné poukazy dotkli. Ako to vidíte?
Na odmenách neušetríte odvody a dane. V pracovnom pomere sú dôležité dve hlavné veci, a to je strava, ktorú máte v stravných lístkoch, a rekreácia. Je veľa pracujúcich ľudí, ktorí si nedopriali za celý život žiadnu dovolenku, a vy si musíte oddýchnuť, musíte sa naučiť trošku žiť. Má to viac výhod ako nevýhod.
Nedávno prešlo pozmeňujúcim návrhom v NR SR aj predĺženie moratória na predvolebné prieskumy. Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o pozastavení účinnosti novely, ako to vidíte?
Vnímam to ako problém, ktorý na Slovensku je. Pre mňa bolo dôležité, že sme na tej schôdzi chválili podnikové byty. Keď Smer trval na 50-dňovom moratóriu, nemal som dôvod sa koalične s nimi hádať.
Takže to bol ústupok, keďže ste navrhovali iné zmeny v oblasti prieskumov?
Samozrejme. My sme sedeli s Ficom a on hovorí, že ideme riešiť moratórium. Spýtal som sa, či dáme 30 dní, on navrhol 50. Čo sa týka volebných prieskumov, jedna vec je zrejmá - ľudia vedia, že s nimi treba niečo robiť. Som rád, že sa aspoň otvorila téma potreby urobenia poriadku s agentúrami.
Ako vyzerajú vzťahy v koalícii v období pred voľbami?
Ako manželstvo, ktoré už ide zaniknúť a máte maloleté deti. Doslova s takou plnou zodpovednosťou bolo treba schváliť štátny rozpočet. Už nie je priestor na veľké bratríčkovanie, sme v ringu, idú voľby. V politike je to tak a už sa učím od nich: "Neber to, Andrej, osobne."
Viete si ešte predstaviť ďalšiu spoločnú vládu so Smerom-SD a Mostom-Híd?
To je čistá teória, vláda vždy vzniká na základe výsledkov volieb, teraz nie je podstatné kto s kým.
Ku koncu roka sa vyostroval váš konflikt s Mostom-Híd. V čom bol problém?
V tom, že Bugárovi v septembri neprešli národnostné školy. Problém je, že hranica záujmov národnostných a národných je niekedy nespojiteľná. Bugár kvôli svojim voličom, keďže mu klesajú percentá, musel znova vyjsť s maďarskou kartou a povedať, že SNS je zase zlá, a teda jej neprejdú ďalšie veci.
Preto vám nepodporili ministerstvo cestovného ruchu? Bugár tvrdí, že výhrady mali od začiatku.
Nepodporili mi päť zákonov. Nebolo politicky fér, že za jeden zákon, bez toho, aby mi to Bugár povedal, "zarezali" päť zákonov, ktoré mohli ľuďom pomôcť. Mrzí ma ešte jeden zákon, ktorý zastavil, a to bol zákon, ktorým sme mohli začať opravovať cez sviatky internáty. Do troch miliónov eur sme chceli, aby riaditelia nemocníc a internátov mohli ponukovým konaním vybrať stavebné firmy rýchlejšie, aby sa aspoň záchody a sprchy opravili.
To však nekritizoval len Most-Híd, ale napríklad aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) mal výhrady.
Treba zmeniť celý zákon o verejnom obstarávaní. ÚVO by sa malo viac zamerať na prevenciu. Keď máte pripraviť súťaž a obrátite sa na ÚVO, nevyjadria sa, či je to dobré alebo zlé. Ale potom, keď to urobíte, príde vás niekto pokutovať.
Vráťme sa však ku vzťahom v koalícii. Ako fungovali koaličné rady posledný rok?
Veľmi ťažko. Na jednej strane som tu mal Bugára, ktorý už nemal jednotný poslanecký klub a vždy podľa situácie, ako sa mu hodilo, povedal, koľko poslancov má a koľko nemá. Na druhej strane bol Fico, ktorý povedal jedno a o chvíľu predseda vlády robil iné, teda tá duálnosť Smeru. Potom celý september riešili svoje vzťahy z hľadiska kandidátky, kto bude jednotka, a to sa všetko prenášalo na koaličnú dohodu. Ja som až užasnutý, že 90 percent vecí sa nám vlastne na jeseň podarilo. Musím sa priznať, že túto situáciu som sa snažil politicky využívať pre zákony SNS, aby prechádzali naše veci, čo sa aj podarilo. Nechal som ich hádať sa, popritom som navrhoval zákony, o ktorých všetci hovorili, že nemôžu prejsť, a nakoniec prešli.
Často ste v poslednom čase kritizovali situáciu v Smere-SD. Aký je váš vzťah s premiérom Pellegrinim?
To nie je kritika. Toto nie je o vzťahoch, toto je tvrdá koaličná hra. Danko, Fico, Bugár. Ja potrebujem v koalícii vedieť, kto má koľko poslancov a či nám dokáže zákon prejsť. Môj problém ako lídra SNS je, že som nevedel, s kým sa mám rozprávať.
Nemal by teda aj premiér chodiť na koaličné rady, aby nedochádzalo k tomu konfliktu?
Najprv bolo garantované, že sú jednotní, ja som si myslel, že to je úplne zbytočné.
Premiér je predsa na inej pozícii ako predseda Smeru...
Premiér by mal poslúchať svojho predsedu strany.
Načo je potom premiér vo funkcii, keď všetko riadi predseda strany?
Ale jeho si vybral Fico a Smer-SD. Ja som nechcel opakovať chybu Richarda Sulíka a túto vládu položiť, veď som ju tvoril. Aj Ficovu, aj Pellegriniho. Bezo mňa by Pellegrini nebol predseda vlády. Môžete sa spýtať Andreja Kisku (exprezident, pozn. red.), kto ho najviac presviedčal, aby vymenoval Pellegriniho. Fico sa už s Kiskom nerozprával, ja som za to bojoval.
Myslíte si, že koaličné rady sú nadradené premiérovi?
Ale veď premiér nemôže fungovať bez koaličnej rady.
A koaličná rada bez premiéra?
Absolútne.
Akú pozíciu má potom premiér pri rozhodovaní v štáte?
Takú, akú dôveru má od koaličnej rady. Premiér musí mať snahu vychádzať dobre s koaličnou radou, ktorá disponuje 76 poslancami, lebo mu neprejde zákon a padá vláda. Koaličná rada mu dáva komfort, že mu vládne zákony prejdú. Premiér sa nenarodil premiérom. Premiér je závislý od 76 koaličných poslancov. Premiér musel prísť sem medzi nás troch a požiadať o dôveru. Ja som nemusel Pellegriniho požiadať o to, či môžem byť na koaličnej rade, ja som si to vyžiadal vo voľbách.
Je naozaj potrebné, aby boli koaličné rady na takej úrovni? Za vlády Ivety Radičovej ich kritizoval aj predseda Smeru-SD.
Koaličná rada je nutnosť pre fungovanie štátu. Načo som bojoval politicky? Na to je koaličná rada, aby sa prenášala zodpovednosť aj na menšie politické strany. Nevybojoval som 8,6 percenta, aby si tu Smer robil ďalšie štyri roky, čo chce.
V NR SR sa pravidelne schvaľuje množstvo zákonov. Potrebujeme neustále prijímať a meniť toľké zákony?
To je úplne v poriadku. Máme dobrý rokovací poriadok. Nemáme zákony zamrznuté v legislatívnom procese. Slovensko má asi 430 zákonov schválených za toto volebné obdobie, efektívne a jasne. Vždy rokujeme takmer o 130 zákonoch, väčšinou polovica býva vládnych alebo koaličných, ostatné opozičné. Som hrdý na to, koľko zákonov NR SR schvaľuje.
Nie je to veľa? Potrebujeme každú chvíľu meniť zákony? Nebolo by lepšie, keby aj poslanecké návrhy prechádzali napríklad medzirezortným pripomienkovým konaním?
Najlepšie by bolo, aby, pokiaľ neprejdú výbormi, nešli do sály. Ale to by ste zasa počuli, aký som diktátor. Som rád, že sme zmenili rokovací poriadok. Za tri roky sme mali asi len jeden incident, aj to pani Cigániková (poslankyňa SaS Jana Cigániková, pozn. red.) dopredu povedala, že chce roztrhať rozpočet. Tak som povedal, že, samozrejme, akceptujem vašu emóciu, tak si to pozbierajte. Musím povedať, že máme svojich parlamentných exotov, no v niektorých krajinách je to šialenejšie.
Pomerne často sú prijímané pozmeňujúce návrhy. Cez tie sa do zákonov dostávajú zásadné zmeny, ktoré by zrejme mali prichádzať ako riadne návrhy a nie pozmeňujúce. Dlhšie moratórium prešlo jednou vetou.
Ale to všetko sa odvíja od 76 poslancov. Prišlo to, schválilo sa.
Keď má niekto 76 poslancov, tak už nepotrebuje riešiť návrhy s ministerstvami a odborníkmi?
To sa vždy musí riešiť. K tomu moratóriu - ÚS nepovedal, že to nie je možné. Keď môže byť 14, môže byť aj 41, aj 50. To, čo urobil ÚS, je, že vydal predbežné opatrenie a pozastavil 50 dní, ale nepovedal, že to je v rozpore so zákonom. Ak Ústavný súd povie, že nemôže byť 50 dní, tak povie, že môže byť 14?
Ozývajú sa názory, že ani to nie je ústavné.
Áno, ale to je platné, už je to zažité v tradícii.
ÚS je tu na to, aby dohliadal na ústavnosť zákonov...
ÚS bude musieť pravdepodobne posúdiť otázku 14 aj 50 dní. Sám som zvedavý na to šalamúnske rozhodnutie. Áno, ÚS je tu na dbanie na dodržiavanie zákonnosti. My rešpektujeme, čo ÚS urobil. Aj ÚS tvoria len ľudia a právnici, budú si musieť svoje rozhodnutie obhájiť. Ale 50 dní som ja nechcel, 50 dní si želal Robert Fico. Keď Peter Pellegrini kritizuje 50 dní, tak nech zdvihne telefón a povie to Robertovi Ficovi. Pre mňa boli dôležité podnikové byty a minimálne dôchodky.