Dvaja obžalovaní v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa priznali a boli vyčlenení na samostatné konanie. Zvyšní traja však nie a nepočuli sme ani, že by niektorý z nich vypovedal. Čo to znamená, keď sa istá časť prizná a ukazuje na tých druhých, no tí sa nepriznávajú?
Je to akýsi signál o skutkovom vzťahu k ostatným obvineným a k tomu, že či sa naozaj ten skutok stal, či na ňom majú podiel. Má to svoj význam, pretože boli sami účastní priebehu skutkového deja, a teda ide o priamy dôkaz. Určite to má význam pre hodnotenie ďalších dôkazov, ktoré v tejto trestnej veci súd vykoná.

Čiže to, že ukazujú na ostatných obžalovaných, je veľmi dôležité.
Určite áno. To, že to priznali v určitých súvislostiach, nasvedčuje tomu, že žaloba je s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote podaná na tie jednotlivé osoby odôvodnene.

Pýtam sa to aj preto, či súd musí rátať s takou možnosťou, že tí, ktorí sa priznali, ukážu na niekoho len preto, že je to jednoduchšie, keďže na nich ukazuje aj obžaloba.
Myslím si, že každá výpoveď spolupracujúceho obvineného alebo toho, kto uzná vinu na pojednávaní, je vyhodnocovaná v kontexte všetkých ďalších dôkazov, ktoré v tej veci boli vykonané. Čiže nejaké účelové priznanie viny v prípade, že by to nezodpovedalo skutočnosti, vylučujem.

Miroslav Marček je jeden z obžalovaných, ktorí sa priznali, sú však rozpory medzi tým, čo hovorí, a tým, ako to vidí vyšetrovateľ. Aj počas vyšetrovania sa ukázalo, že streľba prebehla pravdepodobne inak, postupnosť bola iná a strelec mieril na iné časti tela ako tvrdí Miroslav Marček. Je to veľký problém?
Ja vec, samozrejme, poznám len z medializovaných informácií, ale v tomto prípade si myslím, že nejde o také podstatné rozpory, že by spochybňovali výpoveď Marčeka.

Napriek tomu sú tam tie rozpory. Stretli ste sa vo svojej praxi s tým, že by v nejakom prípade boli takéto rozpory?
Nepoznám celkom rozsah týchto rozporov v kontexte ostatných dôkazov.

Miroslav Marček napríklad tvrdil, že Jána Kuciaka zasia...