Sú teraz výjazdy za pacientami iné, ako keď sme mali prvý prípad koronavírusu na Slovensku?
Principiálne nie, pretože choroby sú také isté, ako boli aj predtým, ťažkosti s dýchaním, so srdiečkom či úrazy. Ale áno, pribudli k tomu potenciálne riziká. Sú posádky, ktoré sú špeciálne vyčlenené a vybavené na ošetrovanie infekčných pacientov. Lenže aj normálna posádka v štandardnom režime môže ísť napríklad k zlomenej končatine a na mieste sa zistí, že tam bol kontakt s koronavírusom a ten pacient je potencionálne infekčný. To znamená, že takáto posádka musí ísť minimálne na dva dni do karantény, kým sa nevyšetrí ten postihnutý. Ak je pozitívny, tak tá posádka je minimálne na dva týždne vyradená z prevádzky. Zatiaľ sa to nestalo, ale tie dvojdňové karantény už niekoľko desiatok posádok podstúpilo. Ostatní ten výpadok museli nahradiť, tým pádom stúpajú nadčasy a stúpa aj nervozita.
Takže minimálne je to teraz nebezpečnejšie, robiť takéto výjazdy.
Áno, ale na výjazd sa musí ísť. Keď si niekto vyberá povolanie a ide študovať medicínu, tak s tým musí rátať.
Keď idú lekári záchrannej zdravotnej služby k bežnému prípadu, tak sa nejakým spôsobom chránia?
Za normálnych okolností nie, pretože nie je dôvod. Keď je napríklad chrípková epidémia bežnej chrípky, tak niektorí nosia rúška, aby napríklad chránili pacientov. Niekedy, keď prídeme na adresu za bežných okolností a počujeme, že pacient kašle, tak si dáme bežné rúško, aby sme sa chránili my. Ale je množstvo ochorení, ktoré sa nedá predpokladať. Napríklad stále najväčšia úmrtnosť na svete je na tuberkulózu. Každý deň zomiera na tuberkulózu viac ako tritisíc ľudí na celom svete a väčšina ľudí je bez príznakov. To znamená, že aj keď ideme na výjazd k hocičomu, tak sa môžeme až na druhý deň dozvedieť od operačného strediska, že toho pacienta prijali do nemocnice a zistili mu skrytú tuberkulózu. Takže tých možností nakazenia je aj v bežnom období prekvapivo dosť.
Teraz je vyššia pravdepodobnosť. Vy ste naposledy slúžili vo štvrtok. Znamená to, že ste nemali ani rúško a k pacientom ste chodili ako v bežné dni?
Chodil som so štandardným rúškom. Tie však nemajú takú funkciu ako respirátory s filtrami FFP2 a FFP3. Tie špeciálne filtre zachytia až 95 percent vírusov. Také nemáme, pretože štandardné vybavenie ochrannými pomôckami posádok záchrannej služby sú okuliare, tvárové rúško a rukavice. Posádky, ktoré sa volajú biohazad team, tie majú vybavenie o úroveň vyššie.
Prečo respirátory nie sú bežnou súčasťou?
Za normálnych okolností je riziko, že príde posádka do nejakého infekčného prostredia nepravdepodobné. To sa môže stať raz za rok, niekedy ani nie.
Teraz by to bolo zrejme dobré.
Áno, teraz by to bolo dobré. Napríklad my sme reagovali omnoho rýchlejšie ako iné inštitúcie, takže máme objednané respirátory a nadštandardné vybavenie od začiatku februára, ale nikto nám ich nevie dodať.
Skúsme si povedať, aký je rozdiel medzi výjazdom za bežným pacientom a za takým, ktorý má príznaky koronavírusu.
Operačné stredisko v tejto situácii zisťuje za bežných okolností adresu a aké ťažkosti pacient má. Teraz sa zisťuje aj cestovateľská anamnéza a kontakty s niekým, kto bol v ohniskách nákazy. Operačné stredisko sa to snaží všetko filtrovať a tam kde je podozrenie, posiela špeciálnu sanitku, ktorá má ochranné pomôcky. To sú tie biele celotelové overaly, špeciálne respirátory, ktoré utesňujú. Potom sú aj špeciálne kukly s uzavretým dýchacím okruhom.
Keď si to premeníme na čas, ako dlho trvá, kým takáto sanitka príde a odovzdá pacienta?
Bežná záchranka, keď dostane informáciu o zásahu, musí byť pripravená na výjazd za dve minúty. Dojazdové časy sú desať a pol minúty. Táto špeciálne vybavená sanitka sa potrebuje obliecť do pomôcok. Je to špeciálny postup pri ktorom záleží aj to, či si dáte najprv rukavice a potom respirátor alebo naopak. Príprava na výjazd zaberie pol hodinu, pokiaľ to má posádka dobre nacvičené. Jeden prevoz môže trvať od dvoch do štyroch hodín. Všetko sa musí dezinfikovať špeciálnym postupom a oni sa musia osprchovať. Ak sa ľudia sťažujú, že špeciálna záchranka prišla k ním až za dve alebo tri hodiny, tak si musia uvedomiť, že teplota alebo odobratie vzoriek nie je život ohrozujúci stav. Tých posádok nie je veľa, je len jedna v rámci kraja.
Nie je ich málo?
Tie posádky robia v priebehu roka bežné výjazdy ako ostatné. V bežnom roku je možno päť výjazdov špeciálneho tímu do roka. Teda ani nie každá posádka v kraji má jeden špeciálny výjazd za rok.
Tomu samozrejme rozumiem, ale v súčasnej situácii sa môže zdať, že ich je málo.
Áno v tejto situácii by ich mohlo byť viac, ale treba brať do úvahy, že ten časový faktor nie je taký rozhodujúci. To je prevoz infekčného pacienta a ten nie je ohrozený na živote, ak si na špeciálny tím počká. Dal by sa síce zvýšiť počet, ale dnes nie je materiál. Posádky ktoré sú, už minuli zásoby špeciálneho oblečenia.