Nezamestnaní budú môcť dlhšie čerpať dávku v nezamestnanosti, nie iba pol roka.

Parlament schválil novelu Zákonníka práce z dielne ministerstva práce, ktoré okrem predĺženia podporného obdobia pre nezamestnaných prináša aj ďalšie zmeny.

Novela pracovného kódexu upravuje organizáciu pracovného času, dovolenky a prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.

Po novom sa má ustanoviť možnosť výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje.

Predĺženie podpory v nezamestnanosti

V oblasti sociálneho poistenia rezort práce navrhol zabezpečiť príjem ľuďom, ktorí poberajú dávku v nezamestnanosti prostredníctvom dočasného predĺženia podpornej doby poberania tejto dávky na viac ako pol roka, pretože tieto osoby si nevedia v čase krízovej situácie nájsť zamestnanie.

Vzťahovať sa to bude aj na prípady pred nadobudnutím účinnosti novely Zákonníka práce, aby sa to týkalo všetkých nezamestnaných, ktorých zasiahla mimoriadna situácia okolo nového koronavírusu.

Tiež sa upravia podmienky čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred, a to skrátením ustanoveného času na najmenej sedem dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho alebo z predchádzajúcich rokov, na najmenej dva dni.

Služby zamestnanosti

Zmeny sa dotknú aj zákona o službách zamestnanosti. Pri príspevku na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie sa má splnenie podmienok na jeho čerpanie preukazovať čestným vyhlásením. Medzi tieto podmienky patrí napríklad splnenie daňových a odvodových povinností.

Súčasne sa pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti ministerstvo navrhlo výnimku povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora. Tento krok má podľa rezortu práce zrýchliť celý administratívny proces pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých zasiahla kríza pre pandémiu.

Doplní sa tiež ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru a ochrany pri návrate do zamestnania, ak pracovník využije dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa.

Týkať sa to má aj prípadov zamestnancov, ktorým je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. "Zabezpečí sa rovnaká ochrana, ako sa poskytuje zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný," tvrdí rezort práce.

Poskytovanie náhrady mzdy

Novela prináša aj ďalšiu dôležitú zmenu a to, že zamestnávatelia bez zástupcov zamestnancov, teda odborárov, budú môcť rozhodnúť, že v prípade prekážky v práci môžu poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume 80 percent priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.

Týkať sa to má prípadov, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie či obmedzenie činnosti firmy v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Zamestnávateľom tiež majú ubudnúť niektoré povinnosti v čase mimoriadnej situácie, čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Týka sa to napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca alebo ho preradí na iné pracovisko.

Z novely Zákonníka práce sa pozmeňujúcim návrhom z výborov vypustilo ustanovenie, aby zamestnávatelia z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu mohli nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy v tomto období.

Pôvodne rezort práce navrhoval, aby odpracovanie bolo možné nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku. Táto problematika bude riešená inými inštitútmi, ktoré sa upravia v rámci sociálneho dialógu vo firme.