Ústavný súd dnes odmietol ako zjavne neopodstatnené námietky neústavnosti a nezákonnosti februárových parlamentných volieb od strán Vlasť a PS/Spolu. Informovala o tom hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová.
Medzi návrhmi PS/Spolu a Vlasti, ktorým sa do parlamentu dostať nepodarilo, bolo vyhlásiť voľby do Národnej rady za neplatné a nariadiť ich opakovanie.
Argumentovali preferenčnými hlasmi
Volebnej koalícii PS/Spolu, ktorá sa po voľbách rozpadla, parlament ušiel len tesne. Chýbalo im menej ako tisíc hlasov, získali 6,96 percenta.
"Za 10 dní sme získali 1135 podnetov od voličov rôznych politických strán, na základe ktorých mohol byť volebný výsledok odlišný," informovali progresívci, keď v prvej polovovici marca podali návrh na Ústavný súd.
V podaní na Ústavný súd koalícia argumentovala stovkami nezapočítaných preferenčných hlasov pre jej kandidátov a žiadala prepočítanie hlasov. Zároveň uvádzala dôvodné podozrenie, že sa neumožnilo poštové hlasovanie voličom zo zahraničia, podozrenie o nezákonnom vyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných či o nezapočítaní odovzdaných hlasovacích lístkov, a to v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb. Poukázala ďalej na menej priaznivé zaobchádzanie v porovnaní s inými faktickými koalíciami, ktoré sa zúčastnili na voľbách.
Návrh zahŕňal zrušenie výsledkov volieb, vyhlásenie volieb za neplatné alebo vyhlásenie koalície PS/Spolu za zvolenú do parlamentu s 13 poslaneckými mandátmi.
Podľa súdu tvrdenia koalície o protiústavnosti a protizákonnosti volieb nemajú oporu v použitej argumentácii ani v návrhoch na vykonanie dokazovania. "Ostali tak v rovine hypotetických tvrdení bez akejkoľvek spôsobilosti privodiť navrhovateľkou požadované rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli voľby vyhlásené za neplatné, alebo by bol zrušený alebo zmenený ich výsledok," uviedol predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.
Nový predseda strany Spolu Juraj Hipš v reakcii uviedol, že rozhodnutie súdu rešpektujú. "Konali sme zákonne. Vyzývame však vládnu koalíciu, aby zjednotila prah pre politické strany a odstránila tak pokušenie na obchádzanie zákona. Aj v súčasnom parlamente sú totiž subjekty, ktoré by sa pri zohľadnení faktickej koalície do parlamentu nedostali," vyjadril sa Hipš.
Neuviedli hodnoverné dôkazy
Volebný líder Vlasti Štefan Harabin sa krátko po voľbách sťažoval, že "volebné lístky a v konečnom dôsledku výsledné počty hlasov mali byť manipulované rôznymi spôsobmi." Vlasť vo voľbách získala 2,93 percenta hlasov.
Podľa podania Vlasti pri sčítavaní hlasov dochádzalo k úmyselnému nesprávnemu sčítaniu hlasov voličov a k manipulácii s hlasovacími lístkami, ktoré stranu Vlasť poškodili.
"Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne hodnoverné dôkazy, ba ani relevantné indície, ktoré by umožňovali prijať odôvodnený záver o inom výsledku volieb, než bol zaznamenaný v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán," skonštatoval Fiačan.
Plénum Ústavného súdu dnes rozhodlo aj o návrhu KDH na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu z mája 2019, ktorý zamietlo.