Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Kraj má spoločnú hranicu s Maďarskom, Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom.
Hustota osídlenia 70 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Vychádza najmä z prírodných podmienok (terénny reliéf, značná časť územia lesy a poľnohospodárska pôda) a z charakteru sídelnej siete.
Územie kraja patrí do povodia Hrona, Ipľa a Slanej. Rieka Hron, ktorá pramení na území Banskobystrického kraja, je najvýznamnejším a najdlhším tokom v tejto oblasti. Rieka Ipeľ tvorí prirodzenú hranicu s Maďarskou republikou.
Prírodné podmienky
Pre Banskobystrický kraj je typická veľká rozmanitosť geomorfologickej modelácie -- od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia.
Z charakteru územia vyplývajú aj pestré klimatické podmienky. Severná časť kraja s horským charakterom (oblasť Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria, Štiavnické vrchy) patria do chladnej klimatickej oblasti. Južná časť patrí do teplej klimatickej oblasti, ostatná, prevažne kotlinová časť územia a okrajové časti priľahlých pohorí patria do miernej teplej klimatickej oblasti.
V sídelnej štruktúre kraja sú zastúpené prakticky všetky typy sídelných formácií (s výnimkou veľkomesta) -- od miest strednej veľkosti cez malé mestá, vidiecke obce rovinného a horského typu až po rozptýlené laznícke osídlenie.
Banskobystrický kraj je rozlohou najväčší a počtom obyvateľov na kilometer štvorcový najmenej husto osídlený kraj Slovenska. Nachádza sa v južnej časti stredného Slovenska. Jeho severná časť má hornatý charakter, južná časť je tvorená nížinami.
Členenie
Z hľadiska etnickej štruktúry je Banskobystrický kraj pomerne heterogénny. Kým v jeho severných
okresoch Slováci tvoria 97 percent populácie, v južnej časti národnostná menšina Maďarov predstavuje takmer 30 percent populácie.
V Banskobystrickom kraji je:
-- 13 okresov,
-- 24 miest a
-- 516 obcí.
Rozloha Banskobystrického kraja je 9 455 km2. Je najväčším krajom na Slovensku. Celkový počet obyvateľov je viac ako 657-tisíc a týmto počtom sa radí na piate miesto.
Maximálna nadmorská výška je 2 043 metrov nad morom (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška
je 130 metrov nad morom (Ipeľská kotlina).
Prírodné zdroje
Značná časť celkového územia Banskobystrického kraja patrí medzi chránené územia (34,8 percenta z celkovej plochy kraja). Zákon o ochrane prírody a krajiny vymedzuje 7 kategórií chránených území. Na území Banskobystrického kraja sa v súčasnosti nachádzajú:
Národné parky
-- NP Nízke Tatry,
-- NP Muránska planina,
-- NP Veľká Fatra,
-- malou plochou sem zasahuje aj NP Slovenský raj.
Chránené krajinné oblasti
-- CHKO Poľana,
-- CHKO Cerová vrchovina,
-- CHKO Štiavnické vrchy,
-- malou plochou aj CHKO Ponitrie
Prírodné rezervácie * 84
Národné prírodné rezervácie * 34
Prírodné pamiatky * 44
Národné prírodné pamiatky * 10
Chránené areály * 34
Chránené stromy * 94.
Chránené územie Poľana bolo v roku 1990 vyhlásené ako biosférická rezervácia a je súčasťou medzinárodnej siete chránených území UNESCO.
Okrem uvedených chránených území sa v rámci kraja nachádzajú aj územia, ktoré patria do siete Natura 2000.
Sústavu Natura 2000 tvoria dva typy území:
-- osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) -- vyhlasované na základe smernice o vtákoch -- v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia (CHVU);
-- osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) -- vyhlasované na základe smernice o biotopoch -- v národnej legislatíve: územia európskeho významu -- pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území. (UEV)
Severná časť kraja, oblasť Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria, ako i Štiavnické vrchy, patria do chladnej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou 10 -- 12° C a januárovou teplotou 5 -- 6° C a ročným úhrnom zrážok 800 -- 1 100 mm.
Južná časť kraja má rovinatý až pahorkatinný charakter a patrí do teplej klimatickej oblasti s ročným úhrnom zrážok 600 -- 800 mm, s priemernou júlovou teplotou 17 -- 20° C a januárovou 2,5 -- 5° C. Ostatná, prevažne kotlinová časť územia a okrajové časti priľahlých pohorí patria do miernej teplej klimatickej oblasti s priemernou teplotou v januári 2 -- 3,5° C, v júli 17 -- 18° C a ročným úhrnom zrážok
600 -- 850 mm.
Vodstvo
Územie kraja spadá do povodia Hrona, Ipľa a Slanej. Rieka Hron prameniaca na území Banskobystrického kraja je najvýznamnejším a najdlhším tokom v tejto oblasti.
Na juhu je prirodzenou hranicou s Maďarskou republikou rieka Ipeľ. Zásoby povrchových vôd sú kumulované vo vodných nádržiach Ružiná, Teplý vrch, Ľuboreč, Málinec, Klenovec a Hriňová. Štiavnické jazerá sú pospájané do dômyselného vodárenského systému. Nadregionálny význam má aj množstvo prírodných minerálnych a liečivých prameňov a geotermálnych vôd využívaných v liečebných
kúpeľoch a na termálnych kúpaliskách v kraji.
Kultúrno-historický potenciál
Banskobystrický kraj sa rozprestiera na častiach území bývalých historických celkov -- Zvolenskej, Gemersko-malohontskej, Tekovskej, Hontianskej a Novohradskej župy.
Z hľadiska kvalít krajinného, prírodného a kultúrneho prostredia patrí Banskobystrický kraj k najvýznamnejším regiónom Slovenska. Prírodné danosti regiónu spolu s kultúrno-historickými pamiatkami vytvárajú výborné podmienky na rozvoj cestovného ruchu.
Ekonomika a priemysel
Priemysel je v regióne rozložený nerovnomerne. Dosahuje vysokú koncentráciu na severe kraja, kde
sídlia najproduktívnejšie odvetvia ekonomiky -- hutnícky, strojársky, automobilový, drevársky,
farmaceutický a polygrafický priemysel. V južnej časti má základňu potravinársky priemysel a ostatné
odvetvia komplementárne k poľnohospodárstvu.
Najmä vďaka dlhej baníckej histórii kraja je dominujúcim odvetvím priemyslu v regióne hutníctvo.
Reprezentujú ho najväčšie spoločnosti v kraji. Výroba kovov sa podieľa na objeme celkového
priemyselného exportu kraja podielom 40 percent. Ďalšími významnými sektormi sú drevársky, strojársky, chemický, farmaceutický a potravinársky priemysel. Krajské mesto Banská Bystrica sa v posledných rokoch orientuje najmä na rozvoj služieb a obchodu.
Ostatné odvetvia
Hospodárska štruktúra kraja je podmienená jeho geografickými pomermi. Hornatá severná časť bola
vždy strediskom ťažby nerastov a priemyselnej výroby, kým na juhu prevažoval poľnohospodársky
charakter ekonomiky. Poľnohospodárska pôda strednej kvality tvorí 44 percent celej rozlohy kraja. Využíva sa na pestovanie obilnín a kukurice. Lúky a pasienky, ktoré sa nachádzajú v severnej oblasti, sú základňou pre chov dobytka. Región sa v celoslovenskom rámci vyznačuje aj najväčšou plochou
pokrytou lesmi, ktoré tvoria až 49 percent rozlohy kraja. Región má dlhú tradíciu v oblasti baníctva. Ložiská rôznych nerastov, najmä v Kremnici a Banskej Štiavnici, boli využívané už od 13. storočia.
V súčasnosti sú tunajšie ťažobné aktivity v útlme a centrum ťažby sa presúva do oblastí s výskytom
nekovových hornín. Významné ložiská silikátov sa nachádzajú v silikátovej zóne pri Lučenci a tiež
v okolí Revúcej, kde sa ťaží a spracováva magnezitová ruda.
Zdroj: BBSK, Sario