Už z diaľky vidieť policajné autá aj známy červený stan. Pred budovou s koloritom socialistickej architektúry postávajú hasiči navlečení do ochranného oblečenia. Z balkónov počuť pískanie. Panuje tu čulý ruch, “hosťom” budú pravdepodobne roznášať jedlo.

Nachádzame sa v Gabčíkove. Pred vysokoškolskými internátmi, ktoré pôvodne patrili vodnému dielu. Dnes slúžia ako karanténna ubytovňa. Ide vôbec o prvý štátny “hotel”, ktorý prijíma navrátilcov z cudziny najdlhšie - už dva mesiace.

​

HN sa rozprávali s viacerými repatriantmi, rozmiestnenými v štátnych karanténach po celej krajine. Zážitky s Gabčíkova sa tak budú prelínať s príbehmi z ďalších internátov, penziónov či hotelov. Štátnych karantén je dnes na Slovensku už vyše päťdesiat.

“Ak niečo zjete, tak dobrú chuť”

Pri stane nás víta príslušník hasičského zboru, ktorý si neželá byť menovaný. Vysvetľuje, že pri vstupe si musí dať každý oskenovať kartu poistenca, aby mu poisťovňa vedela preplatiť test. Ďalší výdavok - za stravu - už ide z vrecka obyvateľa karantény. A to nezávisle od toho či jedlo chce alebo nie.

Alena Kaliská je vegánka. V karanténe jej však nepristúpili ani na vegetariánske jedlá. „Vraj nie sú povinní zabezpečiť niekomu ´špeciálnu´ stravu, lebo je to moje presvedčenie a nie zdravotný problém. Bolo to ako facka, keďže som za jedlo aj tak musela platiť,“ povedala. Jej argumentácia neobmäkčila ani prísnu recepčnú. „Ak niečo zjete, tak dobrú chuť,“ znela jej odpoveď.

Denne vyjde jedlo v štátnej karanténe na 13 eur. Repatriant faktúru dostane po tom, čo si to tu “odsedí”. Bežne to trvá sedem dní. Z toho päť je povinná karanténa. Na šiesty deň sa urobí test a na siedmy sú hotové výsledky.

„Mali sme tu aj rekordmanov. Prišli 16. marca a odišli šiesteho mája,“ povedal pre HN hasičský hodnostár z miesta karantény. V takomto prípade vyšiel pobyt v internátnych pomeroch takmer na tri stovky.

“Ak karanténa, tak sami na izbách”

Na sociálnych sieťach sa objavuje kritika na karanténne zariadenia často. Dokonca sa skloňuje aj to, že na to štát nemá právo. Apropo, štátnu karanténu pozná okrem Slovenska v Európskej únii iba Cyprus. Vo svete napríklad Vietnam či Jordánsko.

Ako to teda je? Sú štátne karantény protiprávne? Ak áno, majú repatrianti šancu uspieť na súde?  Názory expertov sa rôznia. Podľa právnika Juraja Vačeka štát môže zasahovať aj do základných ľudských práv a slobôd. A to práve počas výnimočných stavov, aký prežívame dnes.

Advokát Martin Machyniak z kancelárie Soukeník - Štrpka však úspech nevylučuje. O náhradu škody môže žiadať napríklad ten, kto sa v štátnej karanténe infikoval vírusom Covid-19. Podľa Soukeníka však musí preukázať, že sa tak stalo napríklad nesprávnym úradným postupom.

Bežne sa totiž deje to, že v jednej izbe ubytujú viacerých ľudí - nie je pritom jasné, či sú, alebo nie sú nakazení vírusom. Takýto je aj prípad Viktórie Fricovej, ktorú ubytovali v Trenčianskych Tepliciach. Na spoločnej izbe sa ocitla s dvoma ďalšími ženami. Proti ich vôli.

„Ak karanténa, tak sami na izbách, v absolútnej izolácii. My sme družne opakovali, že odmietame ísť do zariadenia, v ktorom nie sú splnené podmienky na poriadnu karanténu,“ opisuje menší protest repatriantov, ktorý sa odohral pred internátom v Tepliciach o jedenástej v noci. Zariadenie im v požiadavke nevyhovelo. Podľa Viktórie s odvolaním na to, že slovo karanténa nikde nie je pevne zadefinované.

“Ja sa s nimi hádať nebudem”

V Gabčíkove sa majú obyvatelia ubytovávať primárne po jednom. „Keď však chcú byť na izbe viacerí, nebránime im v tom. Mali sme aj taký prípad, že chceli byť na izbe piati. Všetci boli pod vplyvom alkoholu. Ja sa s nimi nebudem hádať,“ opisuje unikátnu situáciu príslušník hasičského zboru.

Po vstupe do zariadenia by však mal byť alkohol a ako aj iné látky tabu. Práve nedostatok „iných látok“ mal spôsobiť ďalšiu unikátnu situáciu v zariadení, teda útek jedného z obyvateľov. Toho polícia dobehla v Dunajskej Strede.

Po jeho vypátraní ho začali riešiť psychológovia. Tí majú byť v kontakte so zariadením, ktoré má ako jediné aj svoje call centrum. Okolo celého zariadenia sa pohybuje okolo 30 pracovníkov.

Okrem policajtov, hasičov a služby SBS sú to aj zdravotníci a dobrovoľníci. Obyvatelia majú na zariadenie rozdielne názory. Niektorým vyslovene vadí, že len neďaleko od centra je miesto, kde zistili už niekoľko pozitívnych prípadov nákazy.

Mešťania dokonca podpisovali aj petíciu proti zariadeniu. Na druhej strane, obyvateľ Gabčíkova Zoltán počul o zariadení len zo správ. O samotnom úteku aj o nespokojnosti obyvateľov. „Ja sa nebojím. Musíme dodržať prísne opatrenia aby sme zamedzili šíreniu vírusu,“ povedal.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.