Ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka chce zrušiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov kategórie jeden a dva.
Úrad verejného zdravotníctva, ktoré riadi hlavný hygienik Ján Mikas, s tým nesúhlasí. Upozorňuje, že ide o obdobnú úpravu, pre ktorú Európska komisia už formálne napadla Slovensko.
Práce v spomínaných kategóriách vykonáva približne 2,2 milióna zamestnancov, z toho tri štvrtiny v kategórii dva. Rizikové práce v kategóriách tri a štyri vykonáva asi 100-tisíc zamestnancov.
"V súčasnosti rezort hospodárstva pripravuje v súlade s programovým vyhlásením vlády tzv. lex korona na rýchle odbúranie časti byrokracie, brzdiacej podnikanie na Slovensku. Obsahovať bude aj návrhy z podnikateľského 'kilečka', ktoré strana SaS predstavila pred voľbami. Súčasťou by mal byť aj návrh na zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu zamestnancov," povedala hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Svrčeková. Návrh bol podľa jej slov prerokovaný aj so zamestnávateľmi.
ÚVZ je proti
"Úrad verejného zdravotníctva SR zásadne nesúhlasí s navrhovanými zmenami v zabezpečení pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich práce v kategórii jeden a dva, a to ani v navrhovanej novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ani v navrhovanej novele zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia," uviedla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.
Návrh ministerstva podľa jej slov upravuje pracovnú zdravotnú službu obdobným spôsobom ako v roku 2012, keď na základe podobného návrhu Európska komisia formálne napadla Slovensko za chybnú transpozíciu smernice o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci do slovenskej legislatívy.
"Európska komisia namietala ustanovenie, podľa ktorého zamestnávateľ nebol povinný zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu zamestnancom vykonávajúcim prácu zaradenú do kategórie jeden a dva," doplnila Račková.
Ozrejmila, že aktuálne upravuje povinnosti zamestnávateľov pri ochrane zdravia pri práci aj činnosť pracovnej zdravotnej služby zákon, ktorý bol v ostatných rokoch opakovane novelizovaný na základe požiadaviek zástupcov zamestnávateľov s cieľom znížiť ich finančnú a administratívnu záťaž.
Poskytovanie pracovnej zdravotnej služby sa podľa jej slov efektívne a významne upravilo. Poukázala tiež na to, že pri kategórii dva sa nedá vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia.
Choroba z povolania
Na Slovensku sa každoročne viac ako polovica chorôb z povolania uznáva u zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do tejto kategórie.
Ministerstvo zdravotníctva zaslalo podľa svojho stanoviska k novele zákona pripomienky, ako aj návrh na doplnenie. "Je však potrebné poznamenať, že v roku 2017 bolo novelizovaných približne deväť ustanovení, ktorými sa zefektívnila činnosť pracovnej zdravotnej služby, zredukovali sa povinnosti zamestnávateľov v ochrane zdravia pri práci, čím sa znížila finančná a administratívna záťaž podnikateľov," reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Pri zaradení zamestnancov do kategórie rizikovosti prác sa zohľadňujú viaceré faktory práce a pracovného prostredia, ako napríklad hluk, vibrácie, chemické faktory, teplo či chlad, ale aj fyzická a psychická záťaž.
Zamestnávateľ má zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika pri prácach v prvej kategórii raz, ak nenastane významná zmena v pracovných podmienkach.
V druhej kategórie najmenej raz za 18 mesiacov, pri prácach tretej alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok. Posúdenie je potrebné zabezpečiť v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.