Že hlad je najlepší kuchár, je známe už oddávna. No zdá sa, že najnovšie sa stáva aj najlepším vyjednávačom. Vývoj na svetových trhoch totiž ukazuje, že zatiaľ čo stopäťdesiatka štátov Svetovej obchodnej organizácie má už sedem rokov problém dohodnúť sa na výraznejšom otvorení svojich trhov s agroproduktmi a na rozsahu zníženia dotácií, v priebehu jedného roka to stihli vyriešiť rastúce ceny potravín. Tie len minulý mesiac vzrástli medziročne o 57 percent, čo vyvolalo nepokoje v desiatkach štátov. Svetová banka už varovala, že zdražovanie potravín hrozí vážnymi nepokojmi približne v 33 krajinách. Vlády postihnutých štátov preto rýchlo rušia dovozné clá, aby udržali ceny aspoň tých najzákladnejších potravín na relatívne prijateľnej úrovni. Do dnešných dní otvorilo svoje trhy vyše dvadsať štátov.
Všetko však nie je také ideálne (pre svetový obchod), ako sa zdá. Tak ako rýchlo otvárajú svoj trh dovozu zo zahraničia, tak rýchlo tieto štáty zavádzajú vysoké vývozné clá či úplný zákaz na export potravín. Prakticky všetky, ktoré znížili dovozné clá, zvýšili tie vývozné. Výsledkom je tak ďalšie znižovanie objemu základných potravín na svetovom trhu a rast ich cien.
Podobne ani v prípade dotácií to Svetovej obchodnej organizácii nemusí vyjsť. WTO verí, že súčasné problémy dotlačia Brusel a Washington k rýchlejšiemu dosiahnutiu dohody o svetovom obchode, keďže obe mocnosti už predsa len svoje dotácie stlačili. No situácia sa môže uberať aj opačným smerom. Na jednej strane USA či únia znižujú dotácie aj preto, že tie sa odvíjajú od cien komodít na svetových trhoch. A pri očakávaní ďalšieho rastu cien sa vlády nemusia až tak obávať, že by ich farmári, prinajmenej pestovatelia čoraz drahších plodín, mali byť stratoví.
Na druhej strane Francúzi, známi ochranárskou politikou, sú pripravení aj dnešný stav využiť v prospech ďalších dotácií. Ich minister poľnohospodárstva Michel Barnier tento týždeň vyhlásil, že rastúce ceny potravín sú dôvodom, aby únia neustúpila tlaku WTO a neotvorila svoje trhy tak, ako to žiada Ženeva. Nie všetci farmári totiž profitujú z rastúcich cien, najmä chovatelia hospodárskych zvierat majú čo robiť, aby sa v dôsledku vysokých cien krmovín udržali nad vodou. Francúzsko, ktoré je stále najväčším príjemcom dotácií v rámci EÚ, sa chce preto po prevzatí predsedníctva v únii, ktoré sa mu začína v júli, zamerať na agrosektor. A určite to nebude o výraznom otvorení európskeho trhu. Skôr naopak.

Dana Pálková, redaktorka Podnikov a trhov