Na Slovensku máme 11 súkromných vysokých škôl, 20 verejných, tri štátne a päť zahraničných. Od roku 2002, keď bol prijatý zákon o vysokých školách, prešiel 50 novelizáciami. Vy ho chcete na budúci rok meniť. Bude to ďalšia novela alebo úplne nový zákon?

Ambícia je, aby to bol úplne nový zákon o vysokých školách, ktorým chceme zadefinovať množstvo nových vecí, vzťahov, financovania aj diverzifikáciu. Aby sme mali výskumné univerzity, všeobecné vysoké školy, bakalárske štúdium profesijného zamerania, ktoré by trh reálne potreboval. Tlak verejnosti, aby sme nemali toľko vysokých škôl, je enormný, pretože sme zdevalvovali vysokoškolské vzdelanie. Keď mladý človek vstupuje na základnú školu, tak si môžeme povedať, že sa tam dostane a získa titul. Je otázne, či ho vie nejakým spôsobom využiť, rovnako ako vedomosti, ktoré získa.

Vyzerá to tak, akoby bol základ mať vysokú školu a nie nadstavbu. Spomínali ste, že chcete dať váhu bakalárskemu stupňu vzdelávania. Ako sa to dá na Slovensku zmeniť?

Môžem si momentálne kúpiť pukance a pozerať sa na problémy, ktoré majú vysoké školy, lebo zákon o vysokých školách nedovoľuje zasahovať do akademického prostredia. Takže na základe pevne stanovených pravidiel by štát, okrem toho, že posiela peniaze, mal mať možnosť zasahovať do chodu vysokých škôl v hraničných situáciách, ktoré sa teraz dejú na Slovenskej technickej univerzite alebo na iných školách. Zásah je prioritne prostredníctvom financií, takže sa pohrávame s myšlienkami a diskutujeme v rámci úzkeho tímu, než vyjdeme na verejnosť. Ako ovplyvniť financovanie, ako dať väčší dôraz na uplatniteľnosť absolventov v praxi, či chceme dať väčší podiel na financovanie bakalárov a následné magisterské štúdium financovať iným spôsobom. Potrebujeme si to ujasniť a následne vyjdeme na verejnosť s nejakým zámerom.

O prípadnom zániku vysokých škôl by mal podľa vás primárne rozhodovať záujem študentov, no keď sa človek pozrie, o čo majú študenti záujem, nie vždy sú to fakulty a školy, ktoré trh práce potrebuje. Je to na...