Slovenskom momentálne otriasa kauza diplomovej práce Borisa Kollára, ktorý aj napriek výzvam svojich koaličných kolegov odmieta odstúpiť. Prekvapuje Vás to?

Mierne cynicky - v kontexte celého životného príbehu predsedu parlamentu to zrejme nikoho veľmi neprekvapuje. A keďže to Boris Kollár postavil kategoricky, že jeho odvolanie by znamenalo odchod hnutia Sme rodina z vládnej koalície, dalo sa očakávať, že z toho bude potrebovať vládna koalícia nejako vykorčuľovať, išlo iba o to, či to bude bez straty „kytičky“.

A podarilo sa jej to?

Dojem je rozpačitý a všetci z nich si to uvedomujú. Predseda parlamentu skombinoval ospravedlnenie s nie veľmi šťastnými obvineniami voči všetkým študentom, ktorí si to podľa neho tiež uľahčujú. Premiér preniesol zodpovednosť na akademikov a ohlásil veľké čistky, viditeľne bez hlbšieho pochopenia zložitosti akademického prostredia.

Predseda SaS trval na neetickosti postupu predsedu parlamentu, ale sám videl a chápal, že nemá veľký manévrovací priestor. A podpredseda Šeliga, ktorý bol najkonzistentnejší a trval na dodržaní slušných pravidiel hry, sa takmer sám vmanévroval do pozície, kedy by na protest vlastne mal sám odstúpiť zo svojho postu.

V časoch, kedy sa verejnosť dozvedela o plagiátorstve Andreja Danka, ho Igor Matovič rovnako ako aj Boris Kollár vyzývali, aby sa vzdal svojej funkcie. Ako si vysvetľujete to, že sa dnes pri obdobnej situácii správajú inak?

Vždy to tak v politike býva - „naše“ kauzy sú vždy menej dramatické ako „ich“. Nevidím do stratégie premiéra, ale okrem toho, že sa snažil zachovať koalíciu, ktorá iba začala, chcel by som to vidieť tak, že si šetrí zásadovosť a kritiku Sme rodina na zásadné kauzy, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti.

Žeby na ministerstve dopravy? ...