Bol už večer, keď presne pred desiatimi rokmi do prezidentského paláca dorazili kľúčoví aktéri blížiaceho sa ústavného aktu. Premiér Robert Fico po štyroch rokoch na čele kabinetu so SNS a HZDS končil, Iveta Radičová začínala. Do kresla ju vyšvihol post volebnej líderky SDKÚ a druhé miesto v parlamentných voľbách. Smer síce vyhral, koaličných partnerov však nedokázal nájsť. Menovanie bolo rýchle. Síce s prípitkom, ale bez tradičných príhovorov. Ministri boli vymenovaní ďalší deň, pričom vláda SDKÚ, SaS, Mosta a KDH mala niekoľko prvenstiev: po prvýkrát ju viedla žena, po prvýkrát v nej nebol žiaden bývalý člen komunistickej strany a ak si odmyslíme úradnícku vládu Jozefa Moravčíka, trvala najkratšie. Položila sa sama už po 15. mesiacoch nevyslovením dôvery vlastnej šéfke.

Zle...