E-learning sa ukázal ako silná pomôcka pre vzdelávanie, pričom počas obdobia koronakrízy, keď sa študenti vzdelávali dištančne, umožnil pokračovanie vo vzdelávacom procese. Vyplýva to zo spoločného prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a Študentskej rady vysokých škôl medzi študentmi vysokých škôl.
"Aj z pohľadu študentov sa potvrdzuje, že e-learningové metódy nemôžu plne nahradiť riadne kontaktné vzdelávanie," uviedol predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer. Študenti nevnímajú e-learning ako plnohodnotnú náhradu za prezenčnú formu výučby, ale skôr ako nástroj na zlepšenie a skvalitnenie výučby.
Prieskum zrealizovala ŠRVŠ aj v marci, kde bolo spokojných s dištančnou formou štúdia zhruba 14 percent, v júnovom prieskume to bolo vyše 27 percent. Naopak, v marci bolo s touto formou štúdia nespokojných 26 percent oslovených študentov, aktuálne to bolo viac ako 13 percent.
Podľa Redhammera sa potvrdilo, že na strane študentov prakticky neexistujú technické bariéry na využívanie e-learningových nástrojov, respektíve moderných informačných technológií.
Výrazná väčšina študentov označila, že ich technické vybavenie bolo dostačujúce, a to ako pre výučbu (91,75 percenta), tak aj pre záverečné skúšky (93,26 percenta) či štátne skúšky (72,38 percenta).
To však neplatí o strane vysokých škôl, kde sa ukázali nedostatky v zabezpečovaní technickej podpory učiteľov a vzdelávania. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že univerzity napriek ťažkostiam, aj keď v niektorých prípadoch aj s časovým oneskorením, sa v konečnom dôsledku vedeli prispôsobiť mimoriadnej situácii a zvládli ju dostatočne.
Veľké rozdiely bolo podľa výsledkov prieskumu badať aj na úrovni rôznych predmetov. Podľa Bálinta Lovásza zo SAAVŠ je veľmi výrazná nespokojnosť a slabá informovanosť v odbore všeobecné lekárstvo, opačnú, pozitívnu skúsenosť mali študenti odborov architektúra a urbanizmus či doprava.
Ukázala sa aj vyššia miera akceptácie podvodov a neetických praktík.
Prieskum ukázal, že neetické postupy a podvádzanie zo strany študentov sa uľahčili a ich výskyt sa zvýšil. Lovász zhodnotil, že 33 percent študentov priznalo, že bolo jednoduchšie podvádzať za týchto podmienok.
Ako problematické sa javí aj nedostatočné sociálne zabezpečenie študentov. "Z výsledkov vyplýva, že 23 percent študentov potrebuje finančnú pomoc na pokračovanie v štúdiu," uviedol predseda ŠRVŠ Filip Šuran s tým, že sa budú snažiť pomôcť týmto študentom.
Z prieskumu tiež vyplýva, že skoro tretina respondentov sa stretla s depresiami a úzkosťami, polovica študentov zažívala nadmerný stres. Šuran zhodnotil, že len 16 percent študentov sa stretlo s aktívnym prístupom vysokej školy, ktorá poradenské služby v oblasti psychológie ponúkla.
Prieskum sa realizoval od 10. do 22. júna a zúčastnilo sa ňom 3490 respondentov z 23 vysokých škôl reprezentujúcich 105 rôznych fakúlt.