Malebná obec Tichý Potok v okrese Sabinov je obklopená nedotknutou prírodou a súčasne je turistami vyhľadávaná kvôli výnimočne tichému prostrediu. Názov obce ale paradoxne veľa nenapovedá o atmosfére v dedine. Pokoj samotných obyvateľov už dlhé roky narúša hrozba postavenia vodnej nádrže.
Zdá sa, že ich boj bude mať úspešný koniec. Plán výstavby priehrady na rieke Torysa bol reálne v hre už viackrát, po prvýkrát už v 50-tych rokoch. Vláda Igora Matoviča ho však zamietla. Minister životného prostredia Ján Budaj na otázku súvisiacu s výstavbou priehrady Tichý Potok počas rokovania parlamentu začiatkom júla odpovedal, že na Slovensku sú potrebné vodozádržné opatrenia a nie drahé betónové nádrže.
Starostka obce Tichý Potok Ľubica Zdravecká víta rozhodnutie vlády. Podľa jej slov je to pre obec a jej obyvateľov to, o čo sa dlho snažili. V obci veria, že bude zapracované do všetkých strategických dokumentov vodnej politiky štátu. „Po viac ako 50-tich rokoch neistoty ľudí a rôznych obmedzení v rozvoji obce by sa mohla pripravovať stratégia využívania všetkých pozemkov,“ hovorí pre HN Globálne starostka.
Tichý Potok aj v tej súvislosti pripravuje zmenu územného plánu, z ktorého podľa Zdraveckej vynechajú všetky obmedzenia súvisiace s vodárenskou nádržou. Dnešný stav totiž podľa starostky bráni rozvoju regiónu. Obec by napríklad mohla pripraviť pozemky na novú výstavbu. No predstava 60 metrov vysokej hrádze prakticky za domom by nebola pre budúcich obyvateľov lákavá.
Desaťročia neistoty
Priehrada sa mala stavať približne 600 metrov nad poslednými domami v Tichom Potoku, nad časťou Javorina, ľudovo nazývanou Hájenka. Prvé plány výstavby vodnej nádrže podľa miestnych svedectiev siahajú až do obdobia 50-tych rokov minulého storočia. Pôvodné dokumenty o presnom roku sa však v obci nezachovali.
Obyvateľka obce Anna Segiňáková, 89 rokov, si na správu o tom, že sa tu bude stavať priehrada, spomína takto: „V roku 1969 na verejnej schôdzi v Tichom Potoku oznámili úrady ľuďom, že obec bude vysťahovaná kvôli stavbe priehrady, že kto chce, môže si už hľadať bývanie inde, ostatným postavia domy vo vybranej lokalite v Sabinove. Ľudia boli vystrašení a bezradní.“
Pripomenulo im to situáciu z vedľajšieho Blažova, z ktorého v roku 1952 štát násilne vysťahoval obyvateľov kvôli vzniku Vojenského priestoru Javorina, hovorí Segiňáková. „Po rozsiahlom prieskume sa však z dôvodu nevyhovujúcich geologických pomerov priehrada stavať nezačala. Stále však ľuďom nedovolili postaviť si dom, ani urobiť nejakú opravu. Aj my sme si museli svoj dom v roku 1963 opraviť 'načierno' a zaplatiť pokutu,“ spomína pamätníčka.
No mnohí to podľa nej vzdali a odišli natrvalo, mladí odišli do škôl alebo za prácou a už sa nevrátili. „Vždy sme to cítili ako veľkú krivdu a nespravodlivosť, preto vyhlásenie vlády zrušiť výstavbu priehrady prijímame s radosťou a s úľavou.“
Na dlhoročnú neistotu súvisiacu s výstavbou priehrady majú nepríjemné spomienky aj šesťdesiatnici, Jozef a Mária Tebeľákoví. „Bolo to strašné a veľmi zaťažujúce psychiku. Nemali sme nikdy pokoj. Stále sme boli v strehu. Bola to obec na dožitie, tak sa tomu hovorilo. Dedina sa úplne vyľudnila, je nás tu veľmi málo, veľa prázdnych domov,“ opisujú situáciu manželia. Niektorí ľudia, ktorí v obci vlastnia domy, tam chodia už len na víkendy.
Dokonca aj rodinní príslušníci miestnych, ktorí by si inak postavili domy bližšie k rodinám, si ich museli postaviť inde, lebo v Tichom Potoku bola výstavba pozastavená, vysvetľujú ďalej. Polia sú zarastené, nič sa tam poriadne nepestuje. „Keďže sme si vedomí toho, čo by postavenie priehrady spôsobilo, bojíme sa. Nikto predsa nechce bývať pod vodou. Nikdy sme tu žiadnu vodnú nádrž nechceli a ani nikdy chcieť nebudeme,“ hovoria.
Mária Tebeľáková nepochybuje o tom, že sa definitívnym zrušením výstavby priehrady zdvihne demografická krivka: „Ľudia potrebujú istotu, že sa priehrada stavať nebude. Za takých okolností sa môžu vrátiť naspäť. Myslím si, že akonáhle sa budú môcť stavať nové domy, prídu sem aj mladé rodiny s deťmi.“
Zdroj pitnej vody pre východné Slovensko?
Vodná nádrž mala slúžiť ako veľkokapacitný zdroj pitnej vody pre Prešovský a Košický kraj a zároveň ako protipovodňová ochrana. Tieto argumenty však miestni spochybňujú, zásobovanie pitnou vodou nepovažujú za relevantný dôvod pre výstavbu priehrady.
„My v Tichom Potoku máme vlastný zdroj pitnej vody, nie sme odkázaní na priehradu. Vodu pre Prešov a okolie zabezpečuje prameň z Vyšného Slavkova a pre Košice vodná nádrž Starina,“ hovori Tebeľák.
Čo je však podľa neho najdôležitejšie, spotreba vody klesá. „V minulosti sa veľmi míňala voda, preto sa mohlo uvažovať o výstavbe priehrady. Mäsopriemysel Prešov či Frukona Sabinov, to boli podniky, ktoré potrebovali veľa vody. Dnes už však dávno neexistujú,“ tvrdí pán Tebeľák.
Tému nechcenej priehrady intenzívne vníma celá dedina, vrátane tej mladšej generácie obyvateľov. „Konečne skončili obavy, či nám našu obec nezatieni veľká stena nádrže. Všetci sme si vydýchli. Sme radi, že sa za nátlakom na povolenie výstavby, ktorý prichádzal takmer každý rok pred voľbami, dala konečná bodka,“ rozpráva 21-ročná obyvateľka obce Natália Čaráková.
Nevhodné geografické podmienky aj koniec včelárenia
Osemdesiatnik, rodák Ján Lukáč, ktorý pracoval pri vodných stavbách Starina, Gabčíkovo a Ružín, upozorňuje na prírodnú katastrofu z minulosti, ku ktorej došlo v Tichom Potoku, ktorý dáva do kontextu s inými vodnými dielami. „V roku 1997 nás postihla povodeň práve kvôli prietrži mračien. Vtedy to malo hrozné následky a kvôli priehrade by sa to mohlo zopakovať.“
Napríklad vodná nádrž Starina má podľa Lukáča celkom iné podmienky a hlavne lokalitu. „Nie je tam divoká voda, sú tam rozložené kopce. U nás je to ale celkom iné. Je tu strmá kotlina, takpovediac taký lievik,” opisuje Lukáč. Keby bola prietrž mračien, tak by to tá priehrada nevydržala a vyliala by sa, myslí si Lukáč.
Podľa neho je zásadným argumentom proti výstavbe priehrady práve nevhodnosť geologického prostredia. „Geologický prieskum tu trval asi šesť rokov. Jasne zdôraznil, že tu nemôže byť priehrada, keďže dochádza k zosuvom pôdy. Mal pravdu, pretože, keď kopali štôlňu do kopca, tak začala tiecť voda,“ opisuje niekdajší prieskum.
Vedúci prieskumu podľa Lukáča hovoril, že sa nechce dožiť toho, že sa zrealizuje toto vodné dielo. „To by bola skutočná tragédia. Predstavte si, že máte nad sebou veľký balón naplnený vodou, ktorý môže každú chvíľu prasknúť. Presne takto by sme sa cítili my, ak by sa tu postavila priehrada. Kedykoľvek by mohla skolabovať a zaliala by celú dedinu,“ hovorí Lukáč.
Okrem už spomínaných aspektov, postavenie vodnej nádrže by malo negatívny vplyv nielen na samotnú obec Tichý Potok, ale aj na príslušný región a okolité obce. A má aj celkom nečakané prejavy. O priamych dôsledkoch hovorí včelár Maroš Bujňák, majiteľ biofarmy v susednej obci Brezovica. „Ak by sa priehrada postavila, v celom okolí by sme skončili so včelárením. Zmenila by sa klíma, okrem toho by tam vznikol veľký hluk, ktorý by prekážal včelám.“
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
