Pre koronavírus na začiatku marca zatvorili školy a deti sa po jarných prázdninách už do lavíc nevrátili. Druhý polrok teda prebiehala výučba na diaľku, rodičia čiastočne nahrádzali rolu učiteľov. Jednou z možností, a zároveň najvyužívanejšou, sa stalo online vyučovanie. Časť žiakov nabehla na nový režim ihneď, tisíce iných však riešili problém s pripojením a chýbajúcou technikou.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky sa bez pripojenia na internet ocitlo až 32-tisíc žiakov základných škôl. Aj prístup k technike mali značne obmedzený, a to najmä deti z chudobných a rómskych domácnosti. Notebook má napríklad len niečo cez dvadsať percent z nich, stolný počítač vlastní ešte menší počet. Okrem chýbajúceho vybavenia majú často deti zo sociálne slabšieho prostredia aj menšie technologické zručnosti. Učitelia teda museli vymyslieť spôsob, ako aj tieto znevýhodnené deti zapojiť do vyučovania.
A ako prebiehala výučba, keď boli školy zatvorené? „Deti, ktoré mali internet doma, tak dostávali úlohy cez EduPage, ale nezabudlo sa ani na tých, ktorí prístup naň nemali. Dokonca jeden môj kolega im osobne nosil úlohy do osady. Chodil tam každý týždeň a často brával materiály aj pre moju triedu,“ hovorí Martina (28), ktorá už od skončenia strednej školy pracuje ako asistentka rómskych detí na základnej škole v Spišskej Novej Vsi. Ministerstvo školstva avizovalo, že pre týchto učiteľov a školy vyčlenilo 370-tisíc eur na zaplatenie výdavkov na papier či tonery do tlačiarní.
Martina má v súčasnosti na starosti prvákov, čo je kľúčový ročník na osvojenie si základov písania i počítania. Preto posielala deťom pracovné listy na upevňovanie si abecedy alebo rátania príkladov do dvadsať. „Rozpísali sme im, aké písmeno majú na daný deň čítať a písať. Podobne sme to riešili aj s inými predmetmi. Potom sme si volali do školy rodičov a vysvetlili im, ako to bude fungovať,“ dodáva. Skontrolovať prácu detí tak bolo v tomto období tiež náročné, chýbala aj spätná väzba. Niektorí priniesli vypracované úlohy sami do školy, iní ich poslali e-mailom alebo osobne cez učiteľa, ktorý ich doma navštevoval.
Chýbajúca podpora od rodičov
Práve pomoc a podpora od rodičov je počas dištančnej výučby kľúčová. Tej sa však často dostáva deťom zo sociálne vyčlenených komunít len málo. To spôsobuje, že vnímanie školy a vzdelania je odlišné od detí, ktoré k neustálemu učeniu nabáda rodina a komunita, v ktorej žijú. Potvrdzuje to aj Martina, ktorá s deťmi pracuje dennodenne: „Pre nich škola nie je príliš dôležitá a k takému záveru ich vedú aj rodičia. Oni len chcú to, aby vedeli ich deti čítať, písať a počítať.“
Okrem práce s deťmi je teda dôležité venovať pozornosť aj rodičom. Často pomáha aj rozhovor o bežných veciach a problémoch. Tak môže učiteľ zistiť, v akom prostredí deti vyrastajú a aké možnosti na vzdelávanie majú. „Niekedy si kolegovia neuvedomujú ich možnosti, a potom od nich vyžadujú to isté čo od detí, ktoré majú oveľa lepšie podmienky. To je skrátka nemožné,“ hovorí Martina. Podľa jej slov je problémom aj to, že učitelia deti a aj ich rodičov často kritizujú, no málokedy chvália.
Priateľské správanie a neprehnané očakávania môžu teda deťom pomôcť adaptovať sa na školské prostredie a zaradiť sa do kolektívu. Aj to je jednou z úloh Martiny ako asistentky. S deťmi trávi počas dňa aj prestávky a často má s nimi bližší vzťah ako učitelia. Raz do týždňa viedla krúžok, kde si spoločne upevňovali prebraté učivo. Keď boli školy zatvorené, tento čas deťom chýbal a pozornosť upadala. Rodičia im totiž dostatočnú a potrebnú podporu často nevedia poskytnúť.
Kvalitné vzdelávanie si zaslúžia všetky deti
Na vzniknutú situáciu zareagoval aj program Teach for Slovakia, ktorý vytvoril pre deti z chudobných rodín projekt „Na každom dieťati záleží“. V ňom poukazujú na prehlbujúce sa rozdiely medzi deťmi a najmä na tie, ktoré ostali odstrihnuté od online sveta a nemohli tak nabehnúť na novú formu vzdelávania. V pilotnej fáze dokázali pokryť potreby 40 detí, ktorým rozdali mobilné telefóny naplnené učivom zo školy. Tie vyzbierali v rámci iniciatívy na sociálnych sieťach od ľudí z celého Slovenska. Neskôr zakúpili ďalších 50 kusov smartfónov. Podľa slov mentora Tomáša Macka je realizácia projektu jednoduchšia so žiakmi druhého stupňa, pretože oproti svojim mladším spolužiakom majú lepšie technické zručnosti.
Urobili aj viaceré opatrenia, aby neboli mobilné telefóny zneužité na iné než edukačné účely. Podľa dostupných informácii na oficiálnej stránke programu boli smartfóny vybavené aplikáciou, ktorá zabezpečovala, aby deti navštevovali len také stránky, aké im učiteľ dovolí. Podľa Macka si však niektorí žiaci našli cestu, ako aj tento systém obísť a rýchlo prečerpali dáta. Keďže išlo o staršie, spojazdnené smartfóny, nastali aj problémy technického rázu – mobily sa zasekávali alebo vôbec nefungovali a potrebovali vymeniť.
Celkovo však projekt považujú za úspešný. Hlavný cieľ – sprístupniť online vzdelávanie deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia – naplnili. „Pre niektorých žiakov je táto forma učenia ešte lepšia ako v škole. Majú osobnejší vzťah s učiteľom, nie sú tam rušivé elementy, napríklad aj v podobe spolužiakov,“ hovorí Macko. Projekt bežal do konca školského roka a neskôr sa telefóny použijú na domáce úlohy a mentoring detí.
Dobehnúť zameškané bude náročné, letné školy to nevyriešia
Učitelia z programu Teach for Slovakia odhadujú, že žiaci žijúci v chudobe sa v tejto situácii naučia len desatinu toho, čo by zvládli v škole. Deti, ktoré majú lepšie podmienky na učenie, zvládnu naproti tomu až dve tretiny plánovaného učiva. Dobehnúť zameškané učivo bude pre tieto deti v septembri obzvlášť náročné. Ministerstvo školstva preto prerozdelí pol milióna eur školám, ktoré budú učiť aj cez prázdniny. „Letné školy pomôžu obnoviť vedomosti, či školské návyky deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, no poslúžia aj pracujúcim rodičom, ktorí hľadajú zmysluplné letné aktivity pre deti. Letné školy sú dobrovoľné a pedagógovia môžu dať priechod svojej kreativite pri príprave vzdelávacích a hrových aktivít pre deti,“ informuje rezort školstva.
Od júna boli síce školy pre prvý stupeň otvorené, ale podľa slov Martiny nenastúpilo do ich školy ani jedno rómske dieťa. Preto je skeptická aj voči letným školám, ktoré sú na báze dobrovoľnosti.
Podľa dát ministerstva školstva je na základných školách 40-tisíc detí, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo tvorí desať percent z celkovej populácie základoškolákov. Tisícky z nich sa pritom ocitli bez potrebnej techniky, pripojenia na internet, ale aj bez podpory k vzdelávaniu. Veľké množstvo týchto detí žije v generačnej chudobe, ktorá je prekážkou ku kvalitnému vzdelaniu a celosvetová pandémia tento problém ešte zvýraznila.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
