Po vojenských operáciách vo Venezuele americký prezident Donald Trump opätovne vyjadril svoju túžbu urobiť z Grónska súčasť Spojených štátov.

Získanie najväčšieho ostrova na svete je na Trumpovom zozname želaní už od jeho prvého funkčného obdobia a akékoľvek prevzatie by rozšírilo vplyv USA a zároveň by čelilo konkurencii Ruska a Číny v regióne.

Biely dom uviedol, že Trump diskutuje o možnostiach získania Grónska, vrátane potenciálneho použitia americkej armády na obsadenie územia, ktoré v súčasnosti patrí Dánsku.

Ľadom pokrytý ostrov disponuje bohatými zásobami nerastných surovín, ropy a zemného plynu – čo niektorí grónski politici vnímajú ako cestu k posilneniu sebestačnosti a k možnému osamostatneniu sa od Dánska.

Záujem o prieskum ložísk ropy v Grónsku však v uplynulom desaťročí oslabol pre kolísanie cien ropy, ako aj pre riziká a vyššie náklady spojené s činnosťou v citlivých arktických vodách.

Koľko ropy má Grónsko?

Rozsiahle, dosiaľ nevyužité arktické zásoby ropy, priťahujú záujem spoločností z oblasti fosílnych palív už celé desaťročia.

Americký geologický úrad (USGS) odhaduje, že Arktída by mohla obsahovať väčšinu svetových dosiaľ nevyťažených zásob ropy.

Správa USGS z roku 2007 odhadla, že pod severovýchodným Grónskom by sa mohlo nachádzať množstvo ropy zodpovedajúce 31,4 miliardy barelov.

Ambície ostrova stať sa producentom ropy sa začali v 70. rokoch minulého storočia, prevažne neúspešnými vrtmi, a vyvrcholili v rokoch 2002 až 2014, keď bolo udelených viac než 20 licencií na ťažbu na mori.

Napriek množstvu výskumných a prieskumných projektov vláda v roku 2021 zakázala prieskum ropy s odvolaním sa na environmentálne obavy a klimatickú zmenu.

Grónsko je bohaté aj na minerály kľúčové pre prechod na čistú energiu – napríklad grafit a lítium, ktoré sa široko používajú v batériách, či takzvané prvky vzácnych zemín, nevyhnutné pre elektrické vozidlá a veterné turbíny.

Väčšinu krajiny pokrývajú ľadovce, no prieskumy pobrežia ukazujú potenciál aj na ťažbu ďalších surovín, ako sú meď, železná ruda a urán.

V prieskume Európskej komisie z roku 2023, ktorý sa zameral na „kritické suroviny“, sa zistilo, že 25 z 34 takto označených minerálov sa nachádza aj v Grónsku.

Keďže Spojené štáty a Európska únia sa snažia znížiť svoju závislosť od dodávateľských reťazcov ovládaných Čínou, ťažobné spoločnosti prejavili záujem o prieskum grónskych ložísk. Mnohé projekty však uviazli pre byrokraciu a odpor pôvodného obyvateľstva.

Ľavicová strana Inuit Ataqatigiit vyhrala voľby v roku 2021 s prísľubom postaviť sa proti rozsiahlemu ťažobnému projektu Kvanefjeld na juhu ostrova. Víťazstvo podnikateľsky orientovanej strany Demokraatit vo voľbách v roku 2025 sa však považovalo za posilnenie snáh USA využiť nerastné bohatstvo ostrova.

Hoci mnohí Grónčania vnímajú ťažbu ako dôležitú cestu k nezávislosti, baňa v Kvanefjelde bola celé roky zdrojom sporov pre environmentálne obavy.

Riziká ťažby a vrtov

Prieskum Arktídy podporujú viaceré vlády, no experti OSN upozorňujú, že vrty nie sú ekonomicky výhodné a ohrozujú krehké životné prostredie.

Spúšťanie nových ropných projektov by bolo v rozpore s Parížskou dohodou, ktorá si kladie za cieľ ukončiť éru fosílnych palív ešte v tomto storočí, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod hranicou 1,5 °C.

Prehľad environmentálnych štúdií na troch ťažobných lokalitách v Grónsku ukázal, že ťažba spôsobila výrazné znečistenie kovmi, zatiaľ čo ropné vrty vystavujú citlivé arktické ekosystémy riziku únikov s potenciálne dlhodobými následkami.

Klimatická zmena otepľuje Arktídu štyrikrát rýchlejšie než zvyšok sveta, čo spôsobuje rýchle topenie ľadu, zvyšovanie hladiny morí a sprístupňovanie oblastí, ktoré boli doteraz nedostupné pre lodnú dopravu a prieskum nerastov.

Podľa think-tanku Arctic Institute so sídlom vo Washingtone to zvyšuje geopolitický význam Grónska a mení miestnu bezpečnostnú dynamiku medzi Spojenými štátmi, Čínou a Ruskom.

Grónsko, ktoré je prostredníctvom členstva Dánska súčasťou NATO, leží na najkratšej trase medzi Európou a Severnou Amerikou a má strategický význam pre americkú armádu aj jej systém včasného varovania pred balistickými raketami.

Grónsky ľadový štít sa v roku 2023 zmenšil už 28. rok po sebe a stratil 80 gigaton vody – čo podľa Geologického úradu Dánska a Grónska zodpovedá približne trom olympijským bazénom vody, ktoré sa každú sekundu vlievajú do oceánu.

Keďže ľadovce pokrývajú približne 80 percent rozlohy Grónska, ich úplné roztopenie by zvýšilo globálnu hladinu morí asi o 7,4 metra a premenilo krajinu z ľadu a permafrostu na mokrade produkujúce metán, čím by sa globálne otepľovanie ešte viac zhoršilo.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne