Strana SaS zvažuje, že by sa obrátila na Ústavný súd v prípade Vatikánskej zmluvy. Uviedla to europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová na brífingu k téme odluke cirkví od štátu.

"Chceli by sme Ústavný súd požiadať, aby rozhodol, či zmluva z hľadiska medzinárodného práva neporušila rovnoprávnosť dvoch medzinárodných subjektov za podmienok, že jednej strane vyplývajú len práva a druhej strane vyplývajú len povinnosti," hovorí Nicholsonová.

Nicholsonová: Máme dostatok argumentov

Europoslankyňa hovorí, že zmluva výrazným spôsobom zasahuje do toho, čo garantuje ústava. "Že sme sekulárny štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo," dodala.

Podľa Nicholsonovej zmluva tiež výrazne zasahuje do vzťahu medzi jednotlivými cirkvami, keďže jednu povýšila inde ako ostatné. Tvrdí, že je na čase, aby sa debata odštartovala. 

"Máme dostatok argumentov, aby sme to poslali na Ústavný súd," podotkla. 

Nicholsonová zároveň zdôraznila, že Vatikánska zmluva ako taká nie je prekážkou pri hľadaní iného modelu financovania cirkvi.

​Otvorenie témy odluky cirkvi od štátu

So svojimi partajnými kolegami na brífingu pripomenula, že práve snaha konštruktívne a bez emócií zmeniť financovanie cirkví je prioritou opätovného otvorenia témy odluky cirkvi od štátu.

"V žiadnom prípade to nie je len o šetrení finančných prostriedkov," uviedla Nicholsonová. Zmena modelu financovania má podľa nej zabezpečiť naozaj nezávisle pôsobiacu cirkev, ktorá si bude plniť autonómne svoje úlohy.

"Je to jedna z posledných nesplnených požiadaviek Novembra 89,“ upozornila. Myslí si, že cirkev vzhľadom na štátne prostriedky nie je schopná ako morálna autorita primerane reagovať na prešľapy vládnej moci.

Na druhej strane Nicholsonová upozornila, že cirkev neadekvátne vstupuje do tvorby štátnych politík - spomenula napríklad tzv. potratovú tabletku či uplatňovanie výhrady vo svedomí s negatívnym vplyvom na dostupnosť legálnej služby.

Celospoločenská diskusia

Nicholsonová zopakovala, že SaS chce iniciovať celospoločenskú diskusiu, avizovala do Vianoc konferenciu so zastúpením všetkých dotknutých strán.

​Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, ktorý sa v strane venuje témam osobných slobôd zdôraznil, že téma nie je namierená proti cirkvi a veriacim.

"Cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude v prospech všetkých strán, cirkví, veriacich i ateistickej časti spoločnosti," povedal Droba.

"Rozumiem však aj stanoviskám cirkví, najmä rímskokatolíckej, že téma si žiada aj vyriešiť ich majetkovo-právne a reštitučné nároky, a tiež otázku starostlivosti o sakrálne objekty, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Na to bude musieť myslieť legislatíva," dodal.

Debata s koaličnými poslancami

Poslanec Národnej rady Miroslav Žiak, ktorý otvoril tému na sociálnej sieti, zdôraznil potrebu celospoločenskej debaty o prehodnotení modelu financovania a efektivity vynaložených prostriedkov.

"Otvorene sa pýtam, či suma 52 miliónov eur ako príspevok pre cirkvi a náboženské spoločnosti je primeraná. Či je premrštená alebo neadekvátna," vyslovil otázku.

Žiak cíti tiež potrebu presne kvantifikovať účelové použitie prijatých štátnych prostriedkov. V prípade nového modelu financovania je podľa neho najvhodnejšie riešenie otázkou diskusie. Uviedol, že už začal neoficiálnu debatu s koaličnými poslancami. „Mám ich podporu,“ povedal.

Je to zbytočné, reaguje KDH

KDH považuje otváranie témy financovania cirkví zo strany SaS za zbytočné a politicky účelové. Informoval o tom hovorca hnutia Stano Župa.

"Minulý rok bol po dlhej odbornej diskusii prijatý aktuálne platný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý podporila aj značná časť vtedajšej opozície. Ak by sa mala takáto diskusia nanovo otvoriť, KDH považuje za dôležité, aby sa tak nedialo jednostranne zo strany štátu, ale bezpodmienečne aj za aktívnej účasti jednotlivých cirkví," vyplýva z reakcie KDH.

To si váži nenahraditeľný prínos cirkví najmä v službách v sociálnej oblasti, ale tiež v kultivovaní spoločenského étosu kresťanskými hodnotami.

Ministerstvo kultúry pri otvorení témy pripomenulo, že pred samotnou debatou je potrebné doriešiť otázky reštitúcií a finančných nárokov cirkví, pripomenulo tiež, že finálna odluka nie je možná počas platnosti Vatikánskej zmluvy. Oslovení ministri sa zhodujú, že téma je relevantná, nie je však dobre načasovaná.

Od januára 2020 platí nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý zohľadňuje aj počet veriacich a rozširuje takisto možnosti použitia štátneho príspevku. Zákon zachováva systém priamej podpory zo strany štátu. O tom, že jeho ponechanie v aktualizovanej podobe je najlepším riešením, rozhodla expertná skupina, zložená zo zástupcov štátu a cirkví.