Čo hovoríte na rozsudok najsledovanejšieho justičného prípadu?
Som ľudsky smutná. Výsledkom je, že „malé ryby“ sú vo väzení, no stále nemáme objednávateľov. Je mi najmä ľúto rodičov a blízkych Jána a Martiny. Podľa mňa pri hľadaní spravodlivosti urobili chyby všetci: polícia - rýchlym rozpustením vyšetrovacieho tímu, prokuratúra, keď nepriniesla na súd dôkazy a obžalobu, aby presvedčila sudcov, a aj my novinári a aktivisti. My preto, lebo sme nemali potrebný odstup a verejnosť vnímala odsúdenie Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej ako jasnú vec. 

A pokiaľ ide o rozsudok z pohľadu sudcov?
Počkám si na písomné odôvodnenie. Ale z toho, čo som počula pri čítaní rozsudku, mňa osobne niektoré dôvody, prečo súd neakceptoval dôkazy, nepresvedčili. Napríklad – že nemožno ako dôkaz proti obvineným použiť ich šifrovanú komunikáciu z Threemy, išlo o emotikony lebky a peňazí. Ak by si toto osvojili všetky súdy, padli by viaceré korupčné prípady. Lebo páchatelia sa často telefonicky bavia o úplatkoch v inotajoch alebo šifrovane. 

Ako hodnotíte fakt, že na verejnosť prenikajú konkrétne mená sudcov a ich hlasovanie?
Je to na disciplinárne stíhanie toho z nich, kto informácie vyniesol novinárom. Ak je zásada, že hlasovanie má byť tajné, tak ju mali dodržať. 

V našej praxi platí tzv. votum separatum – mala by prevažovať zásada tajnosti sudcovských porád a nenarušovania autority rozhodnutí ich odlišnými pohľadmi, alebo nie?
Dávnejšie platilo, že súčasťou rozhodnutia súdov bol aj pomer hlasov. Či bolo prijaté 3:0 alebo 2:1. Ak to bol druhý prípad, zdôvodnenie odlišného hlasovania bolo súčasťou rozsudku ako tzv. votum separatum. Myslím si, že keď Najvyšší súd viedol Štefan Harabin, trestnoprávne kolégium prijalo výklad, podľa ktorého je to v rozpore s trestným zákonom, keďže hlasovanie má byť tajné. Odvtedy máme tento právny stav. Či to meniť, je otázka. Vidíme, aký lynč sa na sociálnych sieťach rozpútal voči dvom sudcom, ktorí mali hlasovať za oslobodenie. Na druhej strane by bolo pre ďalšie pokračovanie proce...