Jednoznačná odpoveď neexistuje. "Historicky bude navždy zapísané, že sa to udialo za vlády Roberta Fica, keď koaličnými partnermi Smeru boli SNS a ĽS-HZDS,“ zhodnotila podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Dôležité podľa nej bolo, že súčasná vláda dokázala plniť maastrichtské kritériá. "Euro je nepopierateľná zásluha tejto vlády.“

Keď sa to všetko začalo
Predseda republikovej rady SMK Iván Farkas však tvrdí, že 90-percentný podiel na vstupe do eurozóny má bývalá vládna koalícia. Pripomína, že proces prijatia eura bol naštartovaný na jeseň v roku 2004. Práve vtedy totiž Slovensko dostalo prísľub stať sa krajinou s jednotnou menou v roku 2009. "Súčasná vláda odvtedy nemenila nič zásadným spôsobom, a tým urobila najlepšie pre Slovensko ako mohla, aby sa koruna posilňovala,“ hovorí Farkas. Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni vidí zásluhy ešte v dávnejšej minulosti. Skonštatoval, že podiel na úspechu s eurom má každá doterajšia vláda. "Mečiarova vláda, že vznikla Slovenská republika, aj minulá vláda, že sme išli do Európskej únie, a súčasná má najväčší podiel, že dovŕšila tento proces.“ Práve vláda Vladimíra Mečiara však výrazne skomplikovala obraz Slovenska v Európe. Politológ Grigorij Mesežnikov však upozorňuje, že úspechom bol v prvom rade samotný vstup Slovenska do únie v roku 2004. "Keby sme nevstúpili, dnes by sme asi ťažko mohli hovoriť o tom, kto má zásluhy na vstupe do eurozóny. To malo absolútne kľúčový význam.“

Chyby a problémy boli vždy
Fico v reakcii na stanovenie konverzného kurzu súčasnej opozícii pripomínal, že v čase nástupu jeho vlády tvrdili, že prijatie eura sa posunie až do roku 2012. "Nič také sa nestalo. Táto vládna koalícia v roku 2006 bola dobrou správou pre Slovensko a bola aj dobrou správou pre ekonomiku, ktorá má dnes najvyšší hospodársky rast v rámci Európskej únie.“ Bývalý splnomocnenec vlády pre euro Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) však jeho vláde vytýka nedostatky v prípravách na vstup do eurozóny. "Kým za minulej vlády sme boli hodnotení ako najlepšie pripravená krajina na zavedenie eura, v tom čase lepšie ako Slovinci, Cyprus a Malta, tak v súčasnosti sa prípravy vinou nedôslednej politiky Ficovej vlády dostali do úzadia.“ Chyby podľa neho robí vláda nielen v tom, že nepresne a neskoro informuje občanov o eure, ale aj v oblasti legislatívnej prípravy. Belousovová kontruje, že aj minulá vláda Mikuláša Dzurindu im zanechala mnoho problémov. Ako príklad uvádza deficit Sociálnej poisťovne. Z eura sa ako jediná parlamentná strana neteší KDH. Január 2009 naďalej pokladajú za skorý termín. Podpredseda kresťanských demokratov Július Brocka pripomína, že proti tomuto dátumu boli už v roku 2004 ako súčasť vlády. "Boli sme proti a chápali sme to ako politické rozhodnutie, ktoré sme zobrali na vedomie. No považujeme to za krok k väčšej centralizácii EÚ a k oslabovaniu Slovenska.“

Obavy sa nenaplnili
Politológ Mesežnikov pripomína, že po voľbách tu boli isté obavy, že vláda Roberta Fica ustúpi z cesty k prijatiu eura. "Tým, že to jeho vláda neurobila a pokračovala v procese, má na prijatí eura zásluhu. No ak by som to mal porovnať, tak ich zásluhy sú 25 percent zo sto. Zvyšok má predchádzajúci vládny kabinet.“ Pripomína, že za zásluhy Ficovej vlády treba zarátať aj to, že nedodržali predvolebné sľuby, čím umožnili prijatie eura. Analytik a riaditeľ nadácie F. A. Hayeka Martin Chren tvrdí, že tým, že si súčasná vláda po parlamentných voľbách v roku 2006 plán na prijatie eura osvojila, zmenila situáciu bývalej vláde. "Paradoxne tak tí, ktorí o zavedení eura pred štyrmi rokmi rozhodli, dnes jeho náklady môžu využiť v politickom boji.“