Vo fungovaní prokuratúry na Slovensku je viacero nedostatkov i nedostatočná motivácia radových prokurátorov, ktorí stratili vieru v správne vedenie prokuratúry.
Skonštatoval to kandidát na generálneho prokurátora Tomáš Honz počas štvrtkového vypočúvania v ústavnoprávnom výbore Národnej rady. Hovorí o neporiadku v riadení prokuratúry.
Zastabilizovať by chcel radu prokurátorov a považuje za potrebné dostať prokuratúru pod kontrolu.
Nemá problém ani s tým, aby bol šéf Generálnej prokuratúry odvolateľný, za potrebné považuje lepšiu špecifikáciu kritérií.
Honz pripomenul svoje pôsobenie na okresnej prokuratúre a na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde sa venoval korupcii i extrémizmu. Pripomenul aj trestné stíhania poslancov Národnej rady.
Ako možný generálny prokurátor nechce robiť politiku cez trestné právo. To však podľa neho nebráni stíhaniu politikov.
"Majú vplyv na verejnosť, ovplyvňujú ľudí svojimi skutkami," poznamenal. Zdôraznil, že každú oblasť, ktorej sa doteraz venoval, vždy uchopil od podstaty. Rovnako zodpovedne by chcel pristupovať aj k riadeniu celej prokuratúry.
Honz hovoril aj o nehybnosti súvisiacej so zločineckými štruktúrami na prokuratúre. "Je to niečo, čo sme možno tušili, ale nemali sme dostatok dôkazov, neboli sme úplne uzrozumení s tým, že prokuratúru ovládajú zločinci," povedal Honz. Tvrdí, že nechce, aby sa chobotnica zločinu rozrastala.
Potrebu vidí v neustálom boji so zločineckými skupinami. ÚŠP označil za kráľovstvo krivých zrkadiel, kde obyčajný človek nie vždy vedel, čo sa tam deje.
Doterajšie vedenie prokuratúry podľa neho nenapĺňa požiadavky radových prokurátorov. Ako šéf GP by chcel sfunkčniť systém. Obklopiť sa mieni skúsenými ľuďmi, ktorí vedia urobiť "ťah na bránu". Za svojho prvého námestníka by podľa vlastných slov vybral kolegu z ÚŠP Miroslava Ľalíka.
Za dôležité považuje aj vyrovnanie sa so zločinmi z minulosti. Poukázal napríklad na zločiny komunizmu či mečiarizmu a na doteraz absentujúce rozhodnutia v kauzách ako vražda Róberta Remiáša, únos Michala Kováča mladšieho a ďalšie.
"Mojím zámerom je, aby sme urobili historickú satisfakciu, aby sme dospeli do štádia, kedy budú relevantné trestnoprávne výsledky v kauzách, ktoré páchajú ľudia, ktorí ovládali alebo ovládajú tento štát," povedal.
V súvislosti s chodom prokuratúry poznamenal, že na úrovni okresov a krajov sa stretáva s prokurátormi, ktorí stratili vieru v správne vedenie GP.
Poukazuje na papalášizmus a zdôrazňuje potrebu vrátiť prokuratúre dôstojnosť. "Kedysi slovo prokurátor znelo hrdo, dnes chodíte po kanáloch," povedal.
Ako šéf GP by chcel rozviazať ruky prokurátorom, zvýšiť ich procesnú samostatnosť. Hovorí o vylúčení koncentrácie moci, o potrebe rozhýbania prokuratúry. To by podľa neho pocítili aj ľudia.
Honz chce, aby sa mohli ľudia na GP obracať s podaniami ako na svojho spojenca. Súhlasí aj s potrebou väčšej kontroly prokuratúry, no rozumie strachu z politizácie. Poukázal, že poslanci sú najmä zástupcami občanov.
"Kontrola prokuratúry a systémové zmeny sú jedným zo základných pilierov zmeny," uviedol.
Navrhuje zriadenie osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu prokuratúry. Alternatívu vidí v osobitnej inštitúcii zriadenej parlamentom na kontrolu prokuratúry. V nej by boli vybraní odborníci. Cestu vidí aj v stabilizovaní rady prokurátorov a jej otvorení po vzore súdnej rady.
Honz nemá problém s tým, že by sa šéfom GP mohol stať neprokurátor. Očistiť ju podľa neho môže rovnako čestný prokurátor aj neprokurátor. Za potrebné považuje, aby to bol manažérsky typ a zvládal procesy na GP. Niekto nový by podľa neho mohol priniesť nadhľad, nevýhodu vidí v možnej neznalosti procesov.
Za nedostatočnú považuje aplikáciu súčasnej právnej úpravy pri preverovaní majetku prokurátorov. Lepšie by sa podľa neho malo kontrolovať nielen vlastníctvo, ale aj užívanie majetku. Myslí si, že preverovať by sa mali prevody majetku na širší okruh osôb a rodiny, nielen na ľudí žijúcich v jednej domácnosti.
Honz zároveň potvrdil, že ho zbavili mlčanlivosti v prípade Dušana Kováčika, ktorý sa v uplynulých dňoch vzdal funkcie špeciálneho prokurátora. Nechcel uviesť konkrétnosti, malo ísť o vec, pri ktorej zastupoval kolegu a vykonával v rámci nej jeden úkon. Hovorí o "technikálii". Deklaroval, že o motivácii Kováčika nevie nič, netuší, s kým sa stýkal a nepozná jeho majetkové pomery.