Zdražovanie takmer šesťmiliardovej dostavby tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne Mochovce (EMO 3,4) aj jej meškanie spôsobili rezervy vo fungovaní spoločnosti, ale aj nedostatočná koordinácia medzi súkromným investorom a štátom.
V piatok o tom na základe výsledkov kontroly tejto stavby informoval Najvyšší kontrolný úrad. Správu zaslal úrad na prerokovanie parlamentnému výboru pre hospodárske záležitosti. Zistenia z kontroly boli úradom odstúpené aj orgánom činným v trestnom konaní.
Nezvládnutý projekt
Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) svoj strategický projekt podľa NKÚ nezvládla na dostatočnej úrovni a niekoľkonásobným predlžovaním termínov ukončenia dostavby elektrárne dochádza k zníženiu jeho konečnej rentability.
Kontrolóri zistili, že v procese dostavby dochádzalo k vysokej miere chybovosti a zároveň boli podpisované viaceré dodatky či nové dodávateľské zmluvy. Podľa podpredsedu úradu Ľubomíra Andrassyho, rezort hospodárstva, ktorý koná v mene Slovenskej republiky v orgánoch elektrární, nedostatočne uplatňoval záujmy štátu v riadení i kontrole fungovania strategickej spoločnosti.
Úrad upozornil, že v projekte vidí významné riziká, ktoré sa negatívne premietajú do výslednej ceny. "Ak by Slovenské elektrárne a ich akcionár – ministerstvo hospodárstva – adekvátne reagovali na naše odporúčania z roku 2015, viaceré dnešné závažné zistenia by nevznikli," skonštatoval podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Ministerstvo hospodárstva si napríklad ako vlastník 34 percent akcií tejto spoločnosti doposiaľ neuplatnilo nomináciu na post riaditeľa interného auditu elektrární a svojou nečinnosťou tak znížilo vplyv štátu pri výkone akcionárskych práv. Kontrolóri nenašli ani žiadne stanoviská, prípadne odporúčania zástupcov štátu, ktoré by preukazovali výhrady k zlyhaniam identifikovaným predchádzajúcou kontrolou NKÚ či interným auditom akciovej spoločnosti.
Popri finančných stratách z nehospodárneho konania na dostavbe dvoch blokov elektrárne čelí Slovensko aj ekonomickým stratám z dôvodu nespustenej výroby elektriny. Podľa pôvodného plánu mali nové bloky zabezpečovať dodávku približne pätiny elektrickej potreby slovenských domácností a firiem.
"Kým na začiatku výstavby nových blokov pred dvanástimi rokmi boli náklady rozpočtované na úrovni 2,8 miliardy eur, dnes sme pri dvojnásobnom čísle a suma 5,6 miliardy určite nie je konečná," zdôraznil podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Zmluvy za takmer 4,6 miliardy eur
Od januára 2009 do leta 2019 podpísali elektrárne v súvislosti s dostavbou blokov zmluvy takmer za 4,6 miliardy eur. V tejto súvislosti kontrolný úrad upozornil na uzatváranie zmlúv prostredníctvom priameho zadania, ktoré môže viesť ku konfliktu záujmov, narušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže či sťažovaniu trestného konania pôsobením na svedkov alebo spolupáchateľov.
Projekt dostavby blokov elektrárne má pre nedostatky výrazne nižšiu rentabilitu v porovnaní s plánom. Úrad zadefinoval odporúčania pre manažment Slovenských elektrárni, ako aj pre rezort hospodárstva. V súčasnosti totiž chýbajú pravidlá a nezávislý inštitút, ktorý by dohliadal na dodržiavanie hospodárnosti a efektívnosti v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu.
Legislatívna úprava ochrany finančných záujmov Slovenska v kľúčovom podniku kritickej infraštruktúry s majetkovou účasťou štátu je nedostatočná.
"Považujeme za nevyhnutné, aby zástupcovia štátu v súčinnosti s väčšinovým vlastníkom elektrární prijali opatrenia na zabránenie ďalšieho zvyšovania rozpočtu na dostavbu atómovej elektrárne. Vysokú cenu ako dôsledok zlých rozhodnutí manažmentu a nedostatočnej kontroly totiž budú musieť v konečnom dôsledku zaplatiť občania v cene dodanej elektriny," dodal Andrassy.