Máme za sebou 40 dní lockdownu. Kde sme teraz oproti začiatku roka?
Bohužiaľ, nevieme. Dostávame rôznorodé informácie z rôznych typov dát. Iný príbeh hovoria hospitalizácie, iný príbeh hovoria JIS a pľúcna ventilácia a niečo iné pozorované pozitívne testy. V minulosti mali tieto dáta medzi sebou vzťah, ale momentálne ho nemajú, a preto je veľmi ťažké vyhodnocovať situáciu. Čísla pozitivity testov a incidencie buď stagnujú, alebo je tam mierne zlepšenie. V hospitalizáciách sme videli mierny pokles, ale myslím, že už je vyrovnaný, a vidíme iba dlhodobú stagnáciu a umelé pľúcne ventilácie a intenzívne lôžka – tam bol pokles, ale znovu je nárast.

Situácia v nemociach sa výraznejšie nezlepšuje. Prečo je to tak?
Je to veľmi ťažké posúdiť. Teraz sa nedá veľmi dôverovať dátam. Keby sme mali podrobnejšie a spoľahlivé údaje, tak by sme vedeli omnoho lepšie povedať, čo sa deje. Problém je, že napríklad pri hospitalizáciách, môžeme dôverovať len počtu hospitalizovaných, ale nevieme dať do súvisu s tým počty príjmov a počty prepustených. Takže nevieme, či rastúci počet ľudí v nemocniciach je spôsobený nárastom príjmov alebo predĺžením hospitalizácií. Tým pádom nevieme povedať, čo sa tam deje. Môžeme mať nejaké hypotézy, nejaké dáta na niečo ukazujú, ale nevieme to hodnoverne urobiť, lebo nemáme spoľahlivú informáciu.

Aký je podľa vás dôvod rozchádzania dát z testovania a hospitalizácií?
Mám určité hypotézy. Súvisí to s tým, že máme rôzne situácie v rôznych regiónoch, takže každý z nich si prežíva vlastný príbeh. V každom regióne čísla dávajú zmysel, ale keď ich spočítame dokopy, efekty sa dosť netriviálne kombinujú, lebo sú tam oneskorenia. Niektoré klesajú, niektoré rastú. Hovorí to, že situácia sa zásadne nezlepšuje, máme dosť miest, kde sa to zhoršuje. Zá...