V predchádzajúcom volebnom období bol jedným z najpretriasanejších členov vlády, ktorého sa opozícia pravidelne snažila odvolať. Ministerské kreslo získal pred piatimi rokmi, keď ešte ako predseda Demokratickej strany bez praktických šancí dostať sa do parlamentu tesne pred voľbami otvorene prejavil lojálnosť silnejšej SDKÚ.
Ľudovít Kaník sa následne stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a pustil sa do najzložitejšej reformy - zmenil systém dôchodkového zabezpečenia. V kresle ministra rád opakoval, že "pracovať sa oplatí" a zoškrtal sociálne dávky. Predvlani pod tlakom médií odstúpil po škandále čerpania eurofodnov firmou jeho brata.

Firma v podkroví
"S politikou som sa nerozlúčil a ani to neplánujem," tvrdí v zasadačke svojej firmy K. Consult v podkroví domu v bratislavskom historickom Starom Meste. Živí ho síce realitný biznis a vo vrcholnej politike sa už nepohybuje, no politické tričko nevyzliekol. "Nie som ani vo vláde, ani v parlamente, ale som funkcionárom krajských štruktúr SDKÚ Demokratickej strany a členom jej príslušných orgánov na republikovej úrovni."
Jeho firma, v ktorej je jediným spoločníkom, sa zaoberá nehnuteľnosťami. "Konkrétne investovaním do nehnuteľností," hovorí Kaník. V tejto oblasti podnikal aj predtým, ako sa stal ministrom. "Už však nie vo všeobecnej rovine, ale venujem sa manažovaniu konkrétnych projektov. Niektoré sú v Bratislave, niektoré mimo Bratislavy." Spolu s partnermi plánuje "relatívne veľkú investíciu hotelovo-obchodno-relaxačného charakteru". Investovať sa snaží aj v Banskej Štiavnici, odkiaľ pochádza a kde jeho manželka vedie rodinný hotel.
Pracuje v Bratislave, do Štiavnice chodieva každý týždeň. "Tento spôsob života vediem pätnásť rokov. K rodine sa snažím odchádzať už vo štvrtok popoludní."

Socialistické nešťastie
O dianie v rezorte, ktorému šéfoval, sa živo zaujíma. "Pokúšam sa vyjadrovať a prípadne aj ovplyvňovať verejnú mienku tak, aby dôchodkový systém a Zákonník práce neboli zničené viac, ako je nevyhnutné ,vďaka' tomu nešťastiu, že tu máme socialistickú vládu." Na obranu druhého piliera si založil občianske združenie.
S politikmi sa stále stretáva. "Nie pravidelne, odhliadnuc od stretnutí orgánov strany. Vidíme sa buď na nejakých akciách alebo aj pri súkromných debatách, ak je na to dôvod." Naposledy takto sedel so straníckym šéfom a expremiérom Mikulášom Dzurindom. Bolo to tesne predtým, ako sa SDKÚ DS vyjadrila k návrhu novely zákona o sociálnom poistení. "Na stretnutí sme rozoberali práve otázku, ako sa k návrhu postaviť a ako to riešiť. Ale bavili sme sa o všetkom možnom, aj o politike ako takej."
Kaník je rád, že "vedúcej socialistickej sile", ako nazýva stranu Smer, "sa zatiaľ nedarí v plnej miere presadzovať ideologické nezmysly, ktorými by nás rada oblažila". Je presvedčený, že každý, kto sa k návrhom vyjadrí, prispieva k tomu, aby z nich vypadlo to, čo do nich nepatrí. "Nemôžeme mlčať."

"Som manažér"
Hoci sa jeho agenda stále točí okolo sociálnej oblasti, pripúšťa, že sú rezorty, kde by tiež videl svoj prínos. "Som manažér a som schopný manažovať náročné procesy. Keď som viedol Fond národného majetku (počas prvej Dzurindovej vlády, pozn. red.), bolo to po období rozkrádania majetku a bolo treba naprávať mnohé kauzy. Spomeniem napríklad Naftu Gbely, Slovnaft, Slovenské liečebné kúpele Piešťany... Takýchto vecí sa väčšina ľudí bojí, ja však zložité výzvy prijímam rád."
Aké kreslo by si vybral, ak by boli zajtra voľby a pozajtra dostal ponuku? "Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Prioritou by už nebol rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. V ňom je najzložitejšia časť práce vykonaná a rezort treba len spravovať, rozvíjať a zdokonaľovať." Hovorí, že silným prvkom jeho agendy boli v minulosti dane spravované ministerstvom financií. "Výzvou je tiež znížiť vysoké odvody, čo by ma síce na prvý pohľad mohlo vrátiť tam, kde som bol, no odvody súvisia, rovnako ako dane, do veľkej miery s verejnými financiami."
Pracovný čas, ktorý venuje politike a podnikaniu, kvantifikovať nevie. "Človek sa v danom momente musí venovať viac tomu, čo ho živí. U mňa je to teraz moja firma. Nikdy som nepatril k tým, ktorí po ukončení politickej funkcie hľadali miesto v nadáciách, alebo, napríklad, na vysokých školách, a čakali, kým sa neobjaví nejaká politická funkcia."