Je rok po voľbách, v ktorých ste viedli KDH, a napokon ste skončili tesne pred bránami parlamentu s výsledkom 4,65 percenta. Ako to vnímate s odstupom času? Kde ste urobili chybu?

Určite sa urobili aj chyby. No pred voľbami sa vytvorilo cunami a emócia urobila zo strany Igora Matoviča víťaza volieb. Tá vlna takmer zmietla stranu bývalého prezidenta s nadupanou kandidátkou aj parlamentnú stranu SaS s Richardom Sulíkom a Luciou Ďuriš Nicholsonovou.

Obe mali trojnásobný rozpočet oproti nám. A nás zmietla ako neparlamentnú stranu s relatívne neznámou kandidátkou. To bolo moje zadanie, dostať nových ľudí do politiky a ja som sa to snažil splniť. Ak teda chce byť niekto spravodlivý, musí zohľadňovať všetky skutočnosti. Už je však rok po a treba sa pozerať dopredu.

KDH je mimo parlamentu už od roku 2016. Dá sa takýto dlhý pôst bez vrcholovej politiky prežiť bez ujmy?

Nie je to jednoduché. Bol som štyri roky predsedom neparlamentnej strany a bolo to mimoriadne ťažké. Mediálny priestor je oveľa menší a čo neodrobíte na obrazovke, musíte odrobiť v teréne. To sme robili a dovolím si tvrdiť, že sme mali výsledky. Uspeli sme v komunálnych, regionálnych a aj eurovoľbách, parlamentné nám tesne ušli.

Navonok sa zdá, že KDH robí, čo sa v tejto situácii podľa politických poučiek má. Vymenili ste predsedu po prvom neúspechu v roku 2016, vymenili ste predsedu aj teraz, keď vás v lete vystriedal Milan Majerský. Zdá sa však, že takýto nový impulz voličom nestačí, lebo preferencie nestúpajú. Čo KDH chýba?

Ja som prijal politickú zodpovednosť hneď deň po voľbách. Myslím si však, že politicky a takticky dávalo zmysel, aby sme v niečom pokračovali, lebo sme boli dobre rozbehnutí. Aj preto som kandidoval na podpredsedu. Vytvorila sa však enormná snaha, aby som sa ním nestal. Ľudsky ma to mrzí a myslím, že to nedávalo ani celkom zmysel. V KDH nemusia byť všetci „svätí“. Môže tam byť aj niekto, kto prežíva vieru ako ja, čiže trošku inak. A práve to by mohlo byť pre ľudí zaujímavé. Hnutie sa má otvárať a integrovať viaceré pohľady na prežívanie konzervatívnej politiky. Stratégia niekoho bola vyčistiť to, vydezinfikovať po Hlinovi. Zmena KDH, z ktorého sa stávalo menej „sväté“ hnutie, sa zastavila. Je to škoda, lebo z padajúceho OĽaNO, ktoré od volieb stratilo 12 percent, sme teraz mohli s prehľadom mať dve-tri percentá ...