Majú sa učiť doma, online a cez počítač. No internetové pripojenie nemajú, a vlastne ani počítač. Dištančné vzdelávanie spôsobuje mnohým žiakom problémy, no tie sú neporovnateľne väčšie pri deťoch zo sociálne slabšieho prostredia.
Bez kontaktu s učiteľom
Na dištančné vzdelávanie sa pozrel aj Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva. Na základe odhadov riaditeľov škôl a učiteľov nebolo počas minulého školského roka do diaľkovej výučby zapojených približne 52-tisíc žiakov a žiačok základných a stredných škôl. Takmer 128-tisíc detí nebolo do vyučovacieho procesu zaradených prostredníctvom internetu, väčšina z nich sa vzdelávala inými formami, napríklad prostredníctvom pracovných listov.
Vyučujúci na týchto školách sa sťažovali na problémy so vzdelávaním oveľa častejšie v porovnaní s ostatnými školami, ukazuje analýza Inštitútu. Podiel detí, ktoré neboli zapojené do dištančnej výučby, alebo nemali prístup k internetu, bol niekoľkonásobne vyšší v porovnaní s priemerom.
Potvrdzuje to aj prieskum občianskeho združenia eduRoma, ktoré sa pravidelne venuje vzdelávaniu rómskych detí. Ten odhalil, že až 60 percent rómskych žiakov a žiačok nemalo počas prvej vlny kontakt s učiteľom a až 70 percent z nich nebolo vôbec zapojených do vyučovania.
„Mnohé rómske deti sa nemohli zapojiť do online vzdelávania ako ostatní žiaci preto, lebo nevlastnili počítač, nemali prístup k internetu alebo nemali zručnosti a rodinné podmienky pre prácu vo virtuálnom priestore. Hoci mnohí učitelia nadobudli nové zručnosti pri práci s počítačom, je zrejmé že samotná kvalita dištančného vzdelávania bola a stále je veľmi limitovaná“ povedal pre .týždeň Vlado Rafael, riaditeľ eduRoma.
Offline žiaci
Takzvaní offline žiaci, ktorých značnú časť tvoria práve deti z rómskych komunít, sú vo veľkej nevýhode. Nemajú šancu vzdelávať sa ani online formou a sú odkázaní len na pracovné listy alebo rôzne zadania. Až viac ako 41 percent učiteľov ohodnotilo offline vzdelávanie ako oveľa menej efektívne.
Niektorí učitelia sa snažili so žiakmi spojiť telefonicky, avšak až štvrtina pedagógov potvrdila, že ako jedinú metódu offline výučby používajú výlučne pracovné listy. Týmto žiakom tak počas dištančného vzdelávania mohla chýbať akákoľvek pedagogická podpora, čím sú voči svojim spolužiakom, ktorí sa vzdelávajú online, v nevýhode.
Ako uviedli aj pedagógovia pre prieskum eduRoma, veľká časť učiteľov začala vlastné pracovné listy vytvárať ako nadprácu a mnohí ich žiakom roznášali vo svojom voľnom čase. Situáciu však komplikovala aj samotná pandémia a strach z nakazenia sa pri osobnom kontakte. „Pracovné listy boli vydávané žiakom v priestoroch našej kancelárie, rovnako tak boli aj prijímané. Stáva sa tiež, že pracovné listy učitelia nevyžadovali vrátiť. Teda k vyhodnocovaniu vypracovaných úloh zo strany učiteľa nedochádzalo,“ uviedla terénna pracovníčka pre prieskum organizácie eduRoma.
Počas jesennej vlny pandémie boli školy na situáciu pripravené lepšie, potvrdila Andrea Vallová, učiteľka zo Základnej školy v Gajaroch, malej dedinky na Záhorí. Vallová je učiteľkou žiakov prvého ročníka, ktorá má v triede aj zastúpenie rómskych detí. Keďže však pre prvý stupeň základných škôl dlho platila výnimka z dištančného vzdelávania, nevypadli deti z vyúčbového procesu na takú dlhú dobu, ako napríklad žiaci druhého stupňa základných škôl alebo stredných škôl. Na druhom stupni v Gajaroch sa preto rozhodli vytvoriť zmiešanú triedu pre rómske deti, ktoré sa pre aktuálnu situáciu nemôžu vzdelávať online. Okrem prvého stupňa tak na nich spadala výnimka a mohli tak mať aspoň pravidelný kontakt s vyučujúcim. Nie je to však pravidlom, keďže nie každá škola dokázala takéto vzdelávanie personálne zabezpečiť.
Čo robí štát
Na to, aby sa zlepšilo vzdelávanie žiakov z rómskych komunít, zverejnilo ministerstvo školstva tzv. Nultý akčný plán. Z daného dokumentu však zostáva nejasné, ako presne ministerstvo plánuje dorovnať študijné výsledky týchto žiakov po tom, čo sa opätovne vrátia do škôl. Nešpecifikujú ani, ako by malo prebiehať ich dištančné vzdelávanie.
Na stránke Štátneho pedagogického ústavu však nájdeme pracovné zošity, ktoré vznikli po spolupráci s pedagógmi, a ktoré majú pomôcť vzdelávať deti z vylúčených rómskych lokalít počas prerušenia prezenčnej výučby.
V lete ponúklo ministerstvo možnosť letnej školy počas prázdnin, avšak učiteľky základných škôl pre eduRoma pripomenuli, že o takúto formu výučby na niektorých miestach nebol skoro žiadny záujem a pre školy bolo organizačne nevýhodné spustiť výučbu len pre minimálny počet žiakov.
Autorka je študentkou kurzu Globálna rozvojová žurnalistika na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
