Pozemky, ktoré rozkolísali vládnu koalíciu, ležia pri hlavnej ceste z Popradu do Smokovcov. Je to orná pôda a lúky, rozdelené do viacerých veľkých parciel. O toto lukratívne územie, rozprestierajúce sa popri spojnici podhoria z tatranskými osadami, ktoré donedávna patrilo štátu, bol veľký záujem. Až kým nebolo zreštituované. Obec i investori, ktorí s ním mali veľké plány, dostali košom. Developerský raj, v ktorom sa čoskoro budú točiť miliardy, skončil v rukách firmy GVM.

Je ľahké si predstaviť, že to tu bude podobné ako v okolí Veľkej Lomnice. Za posledné roky tam vyrástli desiatky luxusných viliek, apartmánov či penziónov s výhľadom na končiare Vysokých Tatier. Susedí s nimi najväčší golfový areál na Slovensku so štvorhviezdičkovým hotelom, s wellness a ďalšími službami, ku ktorým má čoskoro pribudnúť aquapark. A navlas rovnaké plány sú aj v katastri Veľkého Slavkova. Ako skončia a čo sa z nich uskutoční, si netrúfa dnes nik odhadnúť.

"Keď sme chceli pôdu z pozemkového fondu na individuálnu bytovú výstavbu, tak sme ju nedostali," hovorí starosta František Šáry. Nedostal ju podľa neho ani investor, napriek tomu, že mal pozemky prisľúbené. Firma AR-Park plánovala na časti zreštituovaného územia golfový areál s rekreačno-oddychovým komplexom. "Nechápem, ako ich mohli dať niekomu inému, keď boli zazmluvnené," krúti hlavou starosta. "Je pravdou, že zmeny v územnom pláne sa pripravujú už dlho a sú tesne pred schválením, takže sa o nich mohol dozvedieť každý," konštatuje. Obec pred pár rokmi s takýmito projektmi nerátala. No ako sa zvyšoval tlak na využitie jej katastra, tak sa na zmenu plánu podujala.

V 12-tisíchektárovom katastri je aj termálny vrt s vyše 50-stupňovou vodou. Patrí Jánovi Telenskému, spolumajiteľovi popradského AguaCity. O tom, že by chcel pri ňom postaviť ďalší aquapark, hovorí celá obec. K tomu, či sa obchody s pozemkami nejakým spôsobom dotkli aj jeho investičných zámerov, sa však nechcel vyjadriť.

Veľký Slavkov je akýmsi popradským predmestím vzdialeným od mesta iba štyri kilometre. Je oázou pokoja a veľkých príležitostí. Cenu územia zvýši i blízkosť diaľnice, ktorá sa stavia južne od obce. Mnohí mešťania by tu radi bývali. Obec má 1 200 obyvateľov a ich počet kontinuálne rastie. Samospráva však dostatok vlastných pozemkov nemá. Ceny stavebných parciel stúpli za posledných päť rokov o 50 percent a šplhajú sa k 1 500 korunám za štvorcový meter. "Minule prišiel za mnou taký špekulantík, že či nepredám za 400 korún. Tak som ho hnal, až sa za ním prášilo," spomína miestny starousadlík. A čo si myslí o aktuálnej kauze? Je mu jedno, kto tie pozemky vlastní. Dôležité je, aby sa na nich stavalo a bolo to na prospech obce.