Raňajky nemusia byť vždy dobrým štartom na začiatku dňa. I zdravé müsli sa môže podpísať pod zlé výkony. Vo svojej štúdii o tom píše Leigh Gibson z Roehampton University v Londýne.
Ako uvádza, do mozgu sa dostáva podľa potreby dostatočné množstvo glukózy. Vyvracia tak rozšírený názor, že podobne, ako dokáže po konzumácii na uhľohydráty bohatej stravy prudko stúpať a klesať glykémia (hladina cukru v krvi), tak dochádza v mozgu ku krátkodobému zaplavovaniu glukózou. Gibson to vysvetľuje na jednoduchom orálnom glukózovom tolerančnom teste, ktorý sa používa na diagnostikovanie cukrovky. Človek pri ňom musí na lačný žalúdok vypiť roztok glukózy, čo vedie skutočne k razantnému nárastu glykémie a jej následnému prudkému poklesu. V skutočnosti však podľa neho nikto nekonzumuje čistú glukózu. A pri potravinách bohatých na uhľohydráty trvá určitý čas, kým sa rozložia. Zdravé ľudské telo disponuje účinným systémom, ktorý cukor presne reguluje. Na ceste k sivým mozgovým bunkám prechádza glukóza cez astrocyty (bunky podporného nervového tkaniva hviezdicového tvaru), ktoré majú dôležitú úlohu pri metabolizme mozgu.
Gibson prišiel na to, že po konzumácii na uhľohydráty bohatých potravín sa zvyšuje len verbálny pamäťový výkon. Vychádzal zo súvislosti s glykemickým indexom (GI) potravín, ktorý určuje, ako rýchlo stúpa po konzumácii jedla glykémia.
Výskumu sa zúčastnili dobrovoľníci, na ktorých sledoval účinok potravín s rozdielnym GI. Na pamäť priaznivo vplývali potraviny obsahujúce pomalé sacharidy, napríklad ovsené vločky. Úlohu pritom hral aj takzvaný stresový hormón kortizol, ktorý v nepatrných množstvách pomáha zvyšovať výkon pri duševnej práci. Nemeckí vedci zasa zistili, že potraviny s vysokým GI podporujú produkciu kortizolu. Ľudia vystavení stresu by si preto mali dávať pozor na svoj jedálniček.
Naopak ranný džoging alebo bicyklovanie by mal človek absolvovať s prázdnym žalúdkom. Najlepšie výsledky totiž vykazovali hladní ľudia. Tí, ktorí si dali zdravé müsli, dopadli oveľa horšie. Dôvodom je hormón ghrelín, ktorý produkuje žalúdok, keď sme hladní. "Stará sa o to, aby sme boli ostražití - ako hladné zviera na love," vysvetlil neurológ Tamas Horvath z univerzity Yale. A práve uhľohydráty obmedzujú produkciu ghrelínu.