„Všetko už majú. Ale môžete priniesť cigarety, trebárs slimky pre dámy,“ reaguje na telefonickú ponuku HN Branislav Kopča, spolumajiteľ ubytovne, ktorá sa pred týždňom stala dočasným domovom desiatok ukrajinských žien a detí.
„Tuším ste zostali zaskočená z tých cigariet?“ víta nás už osobne v obci Kúty na trojmedzí medzi Českom a Rakúskom spolu so svojím spoločníkom Jozefom Šimekom. „Keď som bol ako vojak v Bosne pred 28 rokmi, tak jediné, čo od nás miestni chceli, boli nafta, cigarety a bonbóny,“ uvádza na pravú mieru podnikateľ v nákladnej preprave, ktorý HN umožnil stretnutie s rodinami postihnutými vojnovým konfliktom.
A hoci prízvukoval, že máme prísť s tlmočníkom, napokon ho nepotrebujeme. Ukrajinčina je nám zjavne zrozumiteľnejšia, ako by sme čakali.
Manželka robí zbierku, manžel ponúkol izby
Už z diaľky je jasné, že v ubytovni prepravnej firmy je rušnejšie ako v bežné dni. Zopár ľudí stojí na schodoch a pofajčieva, iní vonku vešajú vypranú bielizeň, hoci ráno mrzlo, a pred obrovskou garážovou bránou sa hrajú deti. Vnútri vo firme panuje bežný pracovný ruch.
„Zatiaľ to zvládame vlastnými silami a vďaka ľuďom osloveným pomocou moderných technológií. Nosia jedlo, šaty, kozmetiku,“ vyratúva Kopča pomoc a dodá, že by mu ani nenapadlo, že im budú v ubytovni chýbať trebárs uteráky.
Zbierku organizuje manželka druhého z podnikateľov, Dagmar. „Doma som sa dva dni nemohol dostať na záchod, tak sme mali zapratané chodby vecami od ľudí, ktorí na facebookovú zbierku zareagovali,“ pridá sa Jozef Šimek. Ospravedlní sa, že aj chodby v zariadení sú zaplnené a je tam trochu chaos, ale večer zas príde Dagmar a zvyšné oblečenie naložia do auta a odvezú na hranicu.
Nemajú voľnú ani posteľ
Prečo sa vlastne ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.