Eva zo Žiliny, ktorej priezvisko má redakcia k dispozícii, ubytovala v trojizbovom byte na sídlisku Solinky šesťčlennú rodinu z Charkovskej oblasti. Keď jej utečencov dobrovoľníci doviezli, spýtali sa, či ich dokáže nielen ubytovať, ale aj stravovať. „Živiť pri dnešných cenách šesť ľudí navyše si nemôžem dovoliť,“ hovorí Eva.

Štát síce rieši pomoc s bývaním, no s ostatnými nákladmi musia utečenci zabojovať. Mnohí pritom prichádzajú s jednou taškou, kde majú celý svoj život.

Ukrajinci od svojich domácich nič nežiadajú. „Sú veľmi vďační, dookola hovoria len 'spasiba, spasiba',“ opisuje Eva. Pýtali sa však, kde získajú materiálnu pomoc, a chcú si vybaviť dávku v hmotnej núdzi, na ktorú u nás majú nárok tí so statusom dočasného útočiska.

Chodia tiež vypomáhať do centra, kde sa odídenci sústreďujú, ale chcú si čo najskôr nájsť prácu a byť nezávislí. Zrejme to však chvíľu potrv...