Vaša základná škola bola prvou v Bratislave, ktorá vyučuje aj v ruskom jazyku. Máte žiakov zo Slovenska, z Ruska, Ukrajiny a ďalších krajín. Prijali ste v poslednom období nových žiakov z Ukrajiny?
Áno. V posledných dňoch sme prijali troch. Jeden chlapec nastúpil v pondelok. Môžeme ešte prijať dve deti do tretieho ročníka. Inak už nemáme kapacity.
V súčasnosti máte päť tried a približne 55 žiakov. Uvažovali ste o tom, že by ste kapacity rozšírili?
Sme naozaj malá škola. Tu sa nedá nič doplniť, zväčšiť a prirobiť. Snažím sa komunikovať s ľuďmi, ktorí majú určité postavenie. Niektorí majú pre nás pochopenie a sľúbili, že sa nám pokúsia pomôcť. Vedia o nejakých priestoroch. Keby sa to náhodou podarilo, sme pripravení. Máme schopných ľudí, myslím, že vieme postaviť veľkú školu relatívne rýchlo.
Aká je vaša konkrétna predstava?
Chceli by sme postaviť novú školu, kde bude pedagogický zbor v primeranom počte. Tridsať až štyridsať učiteľov bude treba z niečoho zaplatiť. Bola by to škola, ktorá dokáže dať dohromady 400 až 600 detí. Nechcem mať veľké oči. Na tomto mieste nevieme urobiť nič. Keby sme mali elokované pracovisko, vieme to realizovať. Deti to potrebujú, aby videli nejakú budúcnosť.
Čo tým myslíte?
Nejde len o to, aby sa deti učili. Tu ide o to, aby ráno vstali a išli do školy, aby mali pocit, že je v škole niekto, kto im rozumie. Ony sú vystresované aj tak dosť. Snažíme sa spájať a niečo tvoriť. Tento problém tu nie je mesiac, ale osem rokov. Na Ukrajine je osem rokov vojna. U nás sa o tom až tak nepísalo. Ľudia to prežívajú. Stačí, aby bol z opačnej strany línie a už dennodenne počúva niečo iné, aj názory sú iné. Osem rokov sa snažíme tieto veci eliminovať, teraz sa to vyostrilo. Snažíme sa, aby škola nebola tá, ktorá emocionálne problémy prehlbuje, ale skôr tá, ktorá ukazuje dobro, ktoré v človeku je.
Na päť tried máte deväť učiteľských úväzkov. Máte všetky špecializácie, kto...
Zostáva vám 85% na dočítanie.