Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni si dokonca nechal včera priamo od ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča (za Smer-SD) vysvetliť, čo má tento návrh znamenať. "To, že by minimálnu sieť tvorili len štátne zdravotné zariadenia, je pre mňa nepochopiteľné," povedal Urbáni pre HN. Ficov návrh by podľa neho mohol narušil rovnosť hospodárskej súťaže.
Tú presadzujú aj predpisy EÚ. "Zmluva Európskeho spoločenstva požaduje, aby boli štátnym subjektom poskytované výlučné alebo osobitné práva len v súlade s princípmi slobodnej hospodárskej súťaže," upozorňuje advokát Tomáš Rybár. Návrh zásadne zvýhodňuje štátne nemocnice oproti neštátnym. Preto by proti nemu mohli namietať zahraniční akcionári nemocníc v snahe zabezpečiť ochranu investícií.
Premiér zmietol zo stola pôvodný zoznam viac ako 40 nemocníc vrátane neštátnych. Rezort zdravotníctva začal preto pracovať na novom modeli minimálnej siete. Obsahovať by mal iba štátne zdravotnícke zariadenia. Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku to však naráža na pravidlá o zákaze diskriminácie a ohrozuje pravidlá hospodárskej súťaže. Tvrdí, že je v rukách výkonnej moci, aby zvážila kritériá, aké použije na výber zariadení do siete. "Pokiaľ by rozhodujúcim kritériom mala byť právna forma nemocnice, tak to nie je prípustné."
Pri takomto modeli by podľa Rybára mohli nemocnice argumentovať aj spôsobeným odlevom pacientov - a tým aj ekonomickou stratou. Zahraničný vlastník môže, pokiaľ pochádza zo štátu, s ktorým máme uzavretú dohodu o ochrane investícií, žiadať o náhradu za to, že jeho investícia bola znehodnotená, ak mu prijatá právna úprava reálne spôsobí zníženie obratu alebo stratu pacientskej klientely. Podľa odborníkov by mohli z týchto dôvodov zahraniční investori stratiť záujem budovať u nás nemocnice. Podľa právnikov pre nesúlad s predpismi o rovnosti podnikania a o hospodárskej súťaži by mohla konať aj Európska komisia.