Krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajine pristúpil Národný bezpečnostný úrad k zablokovaniu viacerých dezinformačných webov. Ide o správny krok?

Toto je vážna a zložitá otázka, pri ktorej viacerí nemáme úplne vyjasnený názor. Mnohí z tých, ktorí sme dlhodobo neustále poukazovali na pomerne zničujúci vplyv Hlavných správ na verejnú mienku na Slovensku, máme z tohto kroku rozpačité dojmy. A to aj napriek tomu, že dezinformačné stránky boli zastavené iba dočasne do konca júna, a potom sa opatrenie predĺži alebo zruší. NBÚ sa momentálne posunul do pozície cenzorského úradu, čo sa môže z dlhodobého hľadiska vypomstiť.

Táto otázka tiež súvisí s naším širším pohľadom na to, čo je to sloboda médií a čo ešte je médium a čo nie. Diskusiu o tom, akým spôsobom pristúpiť k rôznym alternatívnym médiám, kde je hranica a môžeme ich ešte považovať za médium a kde už ide o nebezpečnú propagandistickú hlásnu trúbu, ktorá chce poškodiť krajinu, nemáme v Európskej únii a na Slovensku už vôbec za sebou. Nevieme to legislatívne zadefinovať a v tom je problém.

Prečo sme sa na tento krok odhodlali práve teraz?

Využilo sa to, že sme sa dostali na zoznam nepriateľského štátu Ruskej federácie a určili sa nepriateľské webové stránky a médiá, ktoré majú šancu poškodzovať Slovensko, našu demokraciu a členstvo v Európskej únii. Takýto argument však nie vždy obstojí. Môžeme ho použiť pri niektorých kremeľských médiách, ako napríklad Sputnik alebo Aeronet. Tam to vieme zadefinovať pomerne presne, pretože ide o médiá, ktoré články prekladajú priamo z azbuky do slovenčiny a snažia sa ovplyvňovať verejný priestor v cudzích krajinách.

Avšak, toto nebol celkom príbeh Hlavných správ, aj keď nemám žiadne pochybnosti o tom, že ich obsah bol veľmi škodlivý, problematický a dezinformačný. Zároveň išlo o značne prokremeľské médium – nie proruské. Či to samotné však stačí na vypnutie, hoci len dočasné, nie je úplne zrejmé a je to...